Západ má vážny problém. Čínske stíhačky dostali ďalšie kritické vylepšenie

Vývoj bojových lietadiel šiestej generácie vstupuje do novej éry. Čínski vedci oznámili výrazný pokrok vo vývoji námornej verzie stíhačky J-36, ktorá sa odlišuje radikálnym dizajnom a novými technológiami pre pristávanie na lietadlových lodiach, píše Interesting Engineering.

Rizikový manéver aj s veľkou hmotnosťou

J-36 využíva konfiguráciu tzv. lietajúceho krídla – nemá žiadne horizontálne stabilizátory ani klasický chvost. Tento dizajn znižuje radarový odraz (RCS) a zvyšuje stealth schopnosti, ale výrazne sťažuje riadenie, najmä v kritických fázach letu ako pristávanie.

Stíhačka má tri prúdové motory, čo je výnimočné. Poskytujú vyšší ťah, ale znamenajú aj vyššiu zložitosť údržby a palivovej logistiky. Ide však o riešenie vhodné pre diaľkové námorné misie s ťažkým výzbrojným a senzorovým vybavením.

Jeho rozmery sa odhadujú na približne 23 metrov dĺžky a hmotnosť v rozmedzí 45 – 54 ton, čo je o poznanie viac než pri stíhačkách piatej generácie ako J-20, vysvetľuje South China Morning Post. Kľúčovým prvkom má byť trojica výkonných prúdových motorov – údajne čínskych WS-15 alebo ich nástupcov – ktoré by mali umožniť nadzvukový let bez použitia prídavného spaľovania (supercruise) aj s ťažkým výzbrojným alebo senzorovým zaťažením.

Possibly new and close-up visuals of the J-36. pic.twitter.com/5eea8Rq35A

— International Defence Analysis (@Defence_IDA) April 20, 2025

Pristávanie za pohybu

Pristávanie na lietadlovej lodi je vždy výzva – no pre bezchvosté lietadlo ide o extrém. Problém je nielen v samotnom ovládaní náklonu bez horizontálnych plôch, ale aj v chaotickom prúdení vzduchu za loďou (tzv. airwake), ktoré narúša stabilitu stroja.

Na riešenie týchto problémov vedci použili pozorovač porúch s pevne daným časom (FTDO) – technológiu známejšiu z robotiky. V spojení so systémom priameho riadenia síl (Direct Force Control) dokážu lietadlu zabezpečiť stabilitu aj bez klasických aerodynamických modelov.

Freepik/TASR

V simuláciách s vlnami do výšky 6 metrov dokázal tento systém potlačiť vplyvy vzdušných výkyvov a pohybov paluby a umožniť presné pristátie. Hoci je systém zatiaľ len vo fáze simulácií, cieľom výskumu je vytvoriť prakticky použiteľnú metodiku presného pristávania pre bezchvostové lietadlá na lietadlových lodiach. Ak sa to podarí, Čína môže získať významnú výhodu v námornom letectve – nasadenie stealth stíhačiek šiestej generácie ďaleko od domáceho územia.

Čítajte viac z kategórie: Novinky