Čína stavia najväčšiu vodnú elektráreň na svete. Jej výkon má byť 300 miliárd kWh, susedné štáty panikária

V tibetskom meste Nyingchi sa 19. júla 2025 konal slávnostný ceremoniál, ktorým Čína oficiálne odštartovala výstavbu gigantickej vodnej elektrárne na rieke Yarlung Tsangpo. Táto rieka, ktorá pramení na Tibetskej náhornej plošine, sa po vstupe do Indie mení na rieku Brahmaputra a ďalej pokračuje do Bangladéša. Práve preto spustenie projektu okamžite vyvolalo vlnu obáv medzi susednými štátmi.

Podľa dostupných informácií má nová elektráreň po dokončení dosiahnuť ročný výkon až 300 miliárd kilowatthodín, čo je trojnásobok kapacity už teraz monumentálnej priehrady Tri rokliny. To by z nej spravilo najväčšie vodné dielo na svete, nie len z pohľadu výkonu, ale aj strategického významu pre energetickú budúcnosť regiónu. Téme sa venoval portál Interesting Engineering.

143-miliardový projekt

Projekt bol prvýkrát predstavený v rámci čínskeho 14. päťročného plánu už v roku 2020, no oficiálne povolenie na realizáciu získal až v závere roka 2024. Výstavba zahŕňa päť kaskádových hydroelektrární, pričom celková investícia má dosiahnuť približne 1,2 bilióna jüanov, teda okolo 143 miliárd eur. Hoci je hlavným cieľom produkcia energie pre externé trhy, časť elektriny má byť použitá aj na pokrytie potrieb Tibetu.

Čínske orgány sa snažia zmierniť regionálne napätie a opakovane tvrdia, že projekt nezasiahne do vodných práv susedných štátov. „Už prebehlo komplexné vedecké hodnotenie vplyvu projektu na ekosystémy, geologickú stabilitu a vodné zdroje v dolnom toku,“ uvádza sa v stanovisku čínskeho ministerstva zahraničia. Zároveň zdôraznili, že cieľom priehrady je tiež prevencia prírodných katastrof, prispôsobenie sa klimatickým zmenám a podpora regionálnej energetickej spolupráce.

Obavy rastú

Napriek týmto uisteniam však v Indii a Bangladéši pretrvávajú obavy. Analytici aj štátni predstavitelia sa obávajú, že by Čína mohla v prípade politického napätia manipulovať s prietokom rieky, čím by mohla umelo vyvolať záplavy alebo sucho v dolných oblastiach. Mimovládne organizácie upozorňujú aj na hrozbu straty biodiverzity, presídlenia obyvateľstva či narušenia krehkého ekosystému Himalájí.

India v reakcii na vývoj na severe zrýchlila vlastné hydroenergetické projekty v štáte Arunáčalpradéš, aby posilnila svoju kontrolu nad vodnými zdrojmi a minimalizovala potenciálne riziká. Tieto aktivity sa však odohrávajú na území, ktoré Čína považuje za južný Tibet, čo len ďalej komplikuje už tak napäté pohraničné vzťahy medzi oboma krajinami.

Pre logistické zvládnutie celej výstavby vznikla nová štátna spoločnosť s názvom China Yajiang Group, ktorá bude niesť zodpovednosť za samotnú realizáciu, prevádzku aj environmentálne opatrenia spojené s projektom. Podľa čínskeho vicepremiéra Zhang Guoqinga bude projekt kľúčový nielen z pohľadu energetickej nezávislosti, ale aj technologickej inovácie a ekologickej ochrany.

Hoci Čína prezentuje projekt ako víziu zelenej budúcnosti a symbol technologického pokroku, v očiach susedov ide o ďalší faktor, ktorý môže destabilizovať už teraz citlivý región, kde sa krížia záujmy, národné identity aj práva na prírodné zdroje.