Čína prichádza s inovatívnou metódou pozorovania vesmíru a jeho minulosti, informuje Interesting Engineering. Na obežnú dráhu Mesiaca chce totiž poslať špeciálny vesmírny teleskop, čo je samo o sebe pomerne netradičné, avšak ešte väčšmi prekvapí, že sa nebude skladať len z jednej družice.

Ostáva pár rokov

Družíc na obežnej dráhe Zeme je čoraz viac a začína byť čoraz jasnejšie, že sa táto zahusťujúca sa doprava dostane aj na lunárnu orbitu. K tomu dôjde nielen vďaka rôznym lunárnym programom, ktoré chcú na povrchu Mesiaca vybudovať laboratóriá, továrne a ľudské obydlia potrebujúce orbitálnu infraštruktúru, ale tiež vďaka inovatívnym metódam astronomického výskumu.

A kým NASA chce vybudovať gigantický rádioteleskop priamo na lunárnom povrchu, Čína sa zameriava na lunárnu orbitu. Koncept nového observatória sa má dostať na obežnú dráhu Mesiaca už v roku 2026 a okrem primárneho „materského“ satelitu bude súčasťou konštelácie aj osem menších „dcérskych“ družíc.

NAOC/Xulei Chen

Primárny satelit bude zodpovedný za spracúvanie získaných dát, kým osem malých poslúži podobne, ako veľké rádiové prijímače rádioteleskopov na Zemi, dodáva SPACE. Cieľom je najmä zachytávanie záhadných signálov zo vzdialeného vesmíru, ktoré na obežnej dráhe Mesiaca nebudú vystavené tak silnému rušeniu, ako na našej planéte plnej výkonnej elektroniky a s tisíckami družíc nad jej povrchom.

Cesta menšieho odporu

Metóda malej konštelácie má byť jednoduchšou alternatívou povrchového rádioteleskopu, ktorý chce postaviť napríklad NASA. Vyslanie konštelácie totiž nevyžaduje komplikovanú konštrukciu priamo na Mesiaci, transport obrovského množstva materiálu a špičkovú robotiku, pri ktorej môže čokoľvek zlyhať. Lietanie vesmírom a vynášanie konštelácií takisto nie je práve jednoduchšie, avšak v porovnaní s rádioteleskopom v kráteri oveľa realistickejšie.

Saptarshi Bandyopadhyay / NASA

Tieto vesmírne rádioteleskopy sa majú zamerať na nízkofrekvenčnú časť elektromagnetického spektra, ktorá môže vedcom pomôcť pochopiť temnú éru vesmíru. Tá prebiehala počas prvých stoviek miliónov rokov po Veľkom tresku a vedci doteraz presne nevedia, čo sa v tomto období dialo.