Niektoré z najväčších záhad vesmíru by podľa vedcov mohli mať riešenie, ktoré doteraz unikalo všetkým teleskopom. Podľa teoretickej štúdie mimoriadne malé čierne diery, ktoré vznikli tesne po veľkom tresku, by mohli zanechávať stopy priamo tu na Zemi a možno dokonca aj v našich telách. Ako upozorňuje LiveScience, objekty známe ako prastaré čierne diery (PBH) by podľa vedcov mohli byť kľúčom k riešeniu jednej z najväčších záhad modernej fyziky.

Môžu byť všade okolo nás

Prastaré čierne diery sú odlišné od tých klasických, ktoré vznikajú z kolapsu hviezd. „Vesmírne strely“ by sa mohli vytvoriť z extrémne hustých oblastí subatomárnej hmoty počas prvých zlomkov sekundy po veľkom tresku. Na rozdiel od bežných čiernych dier, ktoré vznikajú kolapsom hviezd, sú prastaré čierne diery extrémne malé, no zároveň mimoriadne hmotné. Môžu vážiť toľko ako hora, no byť také veľké ako atóm vodíka.

Nenápadnosť je práve dôvodom, prečo sa ich existencia dodnes nepodarila potvrdiť. Tím fyzikov pod vedením profesora Dejana Stojkovica z Univerzity v Buffale však navrhol nový spôsob, ako ich hľadať, podľa neho môžu byť všade okolo nás.

Takto by mohla vyzerať čierna diera vymršťujúca do priestoru temnú energiu. Zdroj: NASA/JPL-Caltech

„Možnosť, že ich objavíme, je síce malá, ale stačilo by na to málo zdrojov. A ak by sa to podarilo, bol by to obrovský objav,“ uviedol Stojkovic.

Možno prechádza aj našimi telami

Podľa výpočtov by sa mohli nachádzať vo vnútri planét a asteroidov, kde by pohlcovali ich kvapalné jadrá. Po náraze iného vesmírneho telesa by sa mohli z „hostiteľského“ telesa uvoľniť a pokračovať vo svojej púti vesmírom. Ak je takéto teleso menšie než desatina Zeme, mohlo by zostať zachované ako dutý objekt, ktorý by mohli astronómovia objaviť.

No ešte zaujímavejšia je predstava, že tieto mikroskopické čierne diery by mohli prenikať aj cez objekty na Zemi. Podľa prepočtov by čierna diera s hmotnosťou približne 1,1 tony vytvorila tunel o priemere 700-krát menšom než je ľudský vlas. Aj keby prešla cez ľudské telo, nič by sa nám nestalo, pretože štruktúra nášho tkaniva by totiž nestihla zareagovať, podobne ako keď guľka prerazí sklo bez toho, aby ho rozbila celé.

Šanca, že sa niečo také udeje, je však mizivá, menej než jedna stotina percenta počas miliardy rokov. Vedci preto odporúčajú hľadať stopy v starých horninách a budovách, ktoré majú šancu niesť stopy prieniku PBH.

Aj keď sa môže zdať, že ide o číru špekuláciu, autori štúdie, ktorá bola uverejnená v časopise Physics of The Dark Universe veria, že práve odvážne hypotézy sú kľúčom k vyriešeniu problémov, ktoré trápia fyziku už celé desaťročia, napríklad pôvod a povaha temnej hmoty.

„Najmúdrejší ľudia na svete sa týmto otázkam venujú už 80 rokov a doteraz ich nevyriešili. Možno teda potrebujeme niečo úplne nové,“ dodáva Stojkovic.

Čítajte viac z kategórie: Novinky