Fúzia je aj naďalej sľubnou náhradou štiepnych reaktorov, ktoré dnes tvoria značnú časť energetickej produkcie na celom svete. Fúzne reaktory zatiaľ nie sú prakticky využiteľné a ich výstavba je drahá a komplikovaná.

Lenže 17-ročný taliansky stredoškolák menom Cesare Mencarini sa vzoprel osudu a zostrojil vlastný fúzny reaktor s rozpočtom len pár tisíc eur, upozorňuje Cardiff Sixth Form College, prestížna stredná škola vo waleskom meste Cardiff.

Pár tisíc eur a poriadna dávka šikovnosti

Mladému študentovi sa podarilo skonštruovať fúzny reaktor s rozpočtom len okolo 5 800 eur. Okrem peňazí potreboval aj poriadnu dávku vlastnej šikovnosti a znalostí, ktoré nadobudol v priebehu celého projektu. Škola sa pôvodne obávala, že takýto projekt môže byť nebezpečný, avšak nakoniec úspešne dosiahol vytvorenie plazmy.

Bohužiaľ, fúziu sa mu dosiahnuť napokon nepodarilo, avšak napriek tomu ide vzhľadom na rozpočet a veľkosť tímu o ohromný úspech. Na zariadení študent pracoval jeden a pol roka, pričom plánuje vyštudovať inžinierstvo. Dokonca už dostal ponuku z Bristolskej univerzity pracovať na väčších reaktoroch.

Christopher Roux, EUROfusion/Wikimedia

V skutočnosti nejde o jediného človeka, ktorý dokázal samostatne zostrojiť fúzny reaktor. Prekvapivo ide o bezpečnejšie zariadenie, než sú štiepne reaktory, ktorých stavba v domácich podmienkach je oveľa náročnejšia kvôli rizikám spojeným s potenciálnym zlyhaním riadenia reaktora. Fúzny reaktor totiž nepredstavuje hrozbu schopnú zamoriť celý kontinent a reakcia vo vnútri takéhoto reaktora veľmi rýchlo zhasne.

Pomohla aj majonéza

Ako ukázala nedávna štúdia, pri výskume fúzie a vlastností plazmy pomohla, prekvapivo, aj majonéza. Tú umiestnili do zariadenia, kde došlo k jej rozvíreniu. Ako vysvetľujú samotní autori tohto výskumu, majonézu si vybrali práve kvôli tomu, že sa bežne správa ako pevná hmota, avšak po vystavení tlakovému gradientu začína nadobúdať vlastnosti podobné plazme.

Stále nie sú praktické

Zatiaľ najväčší fúzny reaktor, ktorý funguje na princípe tokamak, teda udržiava plazmu pomocou veľkých magnetov v toroidnej komore, sa nachádza vo Francúzsku. Tento projekt nesie názov ITER a je už takmer hotový, avšak napriek tomu ho ešte čaká niekoľko zásadných výziev, ktoré so sebou bohužiaľ prinášajú aj ďalšie meškanie.

Jeho prvý test bol pôvodne plánovaný na rok 2020, teraz však vedci ako najskorší termín uvedenia do prevádzky uvádzajú rok 2039. Dôvodom zdržania je masívny nárast nákladov.

Pôvodný rozpočet projektu bol päť miliárd amerických dolárov, neskôr sa však prudko zvýšil na viac než 22 miliárd dolárov. Ďalších päť miliárd amerických dolárov bolo do rozpočtu zaradených ako rezerva na pokrytie ďalších prípadných nákladov.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú