Koronavírus sužuje svet. Boj s ním môžeme vyhrať rôznymi spôsobmi, no jedným z najdôležitejších je veda a disciplinovanosť ľudí. Premiér Igor Matovič počas tlačovej konferencie oznámil, že je tu možnosť „blackoutu“, teda úplného vypnutia krajiny a nastolenia núdzového režimu s vojenským zásobovaním, obmedzeným pohybom a funkčnosťou iba tej najzákladnejšej infraštruktúry. 

Veľkou dilemou boli aj dáta Inštitútu pre zdravotnú politiku, ktoré jasne preukázali, že Slovensko spravilo opatreniami krok najlepším možným smerom a oddialili sme vrchol prepuknutia koronavírusu. Sú však zohladnené všetky vstupné dáta a dá sa týmto grafom a predpokladom veriť?

O témach okolo koronavírusu, blackoutu Slovenska, nových grafoch o predpovedi šírenia sme sa rozprávali so slovenským odborníkom a futuristom Martinom Spanom, ktorý do detailov predstavil aj fakt, že vo veľkej miere môže v boji s koronavírusom pomôcť umelá ineligencia a jej ideálne nasadenie.

V rozhovore sa ďalej dozvieš:
  • Aký bol problém s dátami Inštitútu pre zdravotnú politiku
  • Či sa dá zverejneným dátam veriť
  • Čo by znamenal blackout z technického hľadiska
  • Ako pomáha AI pri kríze s koronavírusom
  • Aké zmeny čakajú svet po skončení pandémie
  • Pripravenosť Slovákov na diametrálne iné fungovanie krajiny po kríze
  • Ako bude v blízkej budúcnosti prebiehať digitalizácia a rozvoj technológií

Čo si myslíš o modeli rozširovania koronavírusu na Slovensku v podaní Inštitútu pre zdravotnú politiku?

Tento model je asi to najlepšie, čo sme v súčasnosti na Slovensku mohli spraviť, aby sme ako tak vedeli predpovedať, ako sa u nás vírus bude rozširovať. V prvom rade teda chválim tím IZP. Zároveň tu bola snaha o určitú transparentnosť, kedy bol základný skript zverejnený na GitHube. Mimochodom napísaný v jazyku Python, čo ma ako dlhoročného Pythonistu teší, aj keď by sa na tieto účely pravdepodobne viac hodilo R-ko (programovací jazyk R, poznámka redaktora).

Cieľ bol, aby každý mohol objaviť nedostatky modelu. Čo mi v ňom zatiaľ chýba, je zahrnutie vplyvu zahraničia, resp. Slovákov vracajúcich sa domov. A možno ešte aby sa vytvoril aj model s mediánom. Aby som to zjednodušene vysvetlil, momentálny model je tzv. “pesimistický”, čo znamená, že horšie by to byť nemalo, užitočný by ale bol aj model, ako to asi bude. Možno pribudnú v nasledujúcich verziách.

Kde vidíš najväčší problém? 

Najväčší problém je ale, že nezverejnili zdrojové dáta, s ktorými skript pracuje. Skript bez dát je ale ako programovanie na papieri – bez reálneho výstupu – nie je možné ho overiť. A napriek môjmu výraznému apelu dodnes inštitút tieto zdrojové dáta nezverejnil.

Ich prípadné zverejnenie by znamenalo, že si každý môže doma model spustiť a “vyskúšať”. Na Slovensku máme veľa šikovných programátorov, ktorí by boli ochotní dať “hlavy dokopy” a model testovať do nepríčetnosti. A ktovie, čo všetko by zistili – určite by to bolo na osoh, veď na niečom podobnom je založený aj princíp “hackathonu”. 

Bez vysvetlenia takého konania potom zostáva priestor na zbytočné špekulácie. Aby som im rovno predišiel, poviem svoj názor. Je pravdepodobné, že sa v tých dátach pracuje s migráciou ľudí, tak to asi nemôže len tak von.

Pravdepodobne ich poskytujú iba vybraným akademikom. Na druhej strane by také dáta bolo možné aspoň do určitej miery zanonymizovať. Je ale dosť možné, že sú informatici a štatistici v inštitúte momentálne tak vyťažení, že im na to nezostáva čas. To ale malo byť lepšie odkomunikované, pretože inštitút na tlačovej konferencii na jednej strane vyzýva verejnosť na kontrolu modelu, na druhej ale neumožní prístup k dátam bez vysvetlenia. 

Dá sa dátam veriť? Nastavili sme parametre správne?

Ako som už vravel, model sa bohužiaľ doma “otestovať” kvôli chýbajúcim zdrojovým dátam nedá. Avšak vzbudzuje vo mne dôveru zloženie ľudí, s ktorými jednotlivé parametre konzultovali. Na Slovensku v súčasnosti lepších odborníkov na danú problematiku nemáme.

Ja som sa ešte na začiatku snažil sám doma taký zjednodušený model vytvoriť na základe pár verejne dostupných údajov. Samozrejme, sa to s týmto štátnym modelom nedá ani porovnať, i keď smerovanie predpokladov bolo rovnaké. V každom prípade, model je neustále vo vývoji, nový koronavírus sa nie náhodou nazýva nový, okrem iného to znamená, že o ňom ešte veľa nevieme. 

Pripravili sme druhú predikciu šírenia COVID-19. ❗Na základe dostupných dát o incidencii a prevalencii ochorenia…

Gepostet von IZP – Inštitút zdravotnej politiky am Dienstag, 31. März 2020

Neustále na svojich sociálnych sieťach zdôrazňuješ potrebu digitalizácie na Slovensku. Nemyslíš si, že sú v súčasnosti oveľa dôležitejšie veci? 

Áno, už na začiatku roka, ešte pred vypuknutím súčasnej krízy, som začal s iniciatívou #BudúcnosťSlovenska, kde som upozorňoval na nutnosť urýchlenej digitálnej transformácie Slovenska.

Práve naopak, súčasná krízová situácia ešte viac zdôrazňuje význam digitálnej ekonomiky. Digitálny svet totižto dokáže fungovať efektívne aj počas nej a tým výrazne uľahčovať život v krajine. Zároveň dokáže analýza digitálnych dát krízu efektívnejšie zvládnuť.

Aký príklad by si uviedol na využitie digitalizácie v tejto krízovej situácii? 

Tak napríklad súčasná pomoc štátu podnikateľom. Pokiaľ by sme mali dostatok dát, vedel by štát adresne každému presne pomôcť, ako potrebuje, namiesto paušálnej pomoci. Chýbajú nám ale dáta, ktoré by digitalizácia poskytla. 

Je jasné, že si kríza vyžiada na Slovensku reformy. Vrámci nich je vhodné zakomponovať tzv. digitálne podreformy, ktoré pripravia Slovensko na budúcnosť. Alebo ešte lepšie, mali by sme vytvoriť digitálnu krízovú pracovnú skupinu, ktorá by už v súčasnosti urýchlene začala na digitálnej transformácii pracovať.

Nevieme, ako dlho bude súčasná situácia trvať, potrebujeme ale dáta, ktoré by vedeniu štátu pomáhali pri strategickom rozhodovaní. A tie dáta môže priniesť iba dôsledná urýchlená digitalizácia. Takže podľa môjho názoru na digitalizácii závisí zvládnutie krízy.

Čo si myslíš o blackoute, ktorý „vytiahol“ premiér a čo by to z technického hľadiska znamenalo?

Podobne, ako to robím vždy, ani teraz sa nebudem vyjadrovať k politickému aspektu problému. Vedecký pracovník by mal poskytnúť odborné informácie, na základe ktorých sa exekutíva krajiny môže čo najlepšie rozhodnúť. Nepáči sa mi, ak sa vedci začnú vyjadrovať politicky, oslabuje to ich vedeckú autoritu, o ktorú sa obzvlášť v súčasných zložitých časoch potrebuje krajina oprieť. 

Zobraziť celú galériu (7)
Pixabay (úprava redakcie)

V prvom rade som zatiaľ nevidel ani jeden model “blackoutu”. To znamená simuláciu toho, čo by to pre Slovensko znamenalo. S epidemiologického hľadiska je tu predpoklad, že by sa šírenie nákazy zastavilo. Nie je to isté, ale nakoľko sa Matovič vyjadril, že mu “blackout” poradil istý epidemiológ, každému je asi jasné, o koho sa jedná, a na Slovensku asi väčšieho odborníka na danú problematiku nemáme. 

Čo chýba, sú podrobné ekonomické modely takejto operácie. Jednoducho povedané, čo nás to bude stáť, čo bude treba spraviť na “zastavenie” republiky a na jej opätovné rozbehnutie. Počul som síce vyjadrenia istých ekonómov, že tri týždne zastavená krajina by nás stála päť miliárd eur, čo je hrozivé číslo, nepočul som už ale ako k tomu došli.

Jednoducho pred tým, ako by som čo i len zvažoval niečo také vykonať, dal by som spracovať veľmi podrobný ekonomický model “blackoutu” a ekonomický model súčasného boja s nákazou. A až na základe týchto modelov by som sa začal rozhodovať.

Je na to Slovensko v aktuálnej situácii vôbec pripravené? 

Pocity musia ísť bokom, čísla neklamú. A podobne ako vždy, ani v odpovedi na túto otázku si nemôžem dovoliť nespomenúť digitalizáciu. Pretože keby bolo vďaka digitalizácii viac dát o hospodárstve, vedeli by sme lepšie aj takéto zamýšľané stratégie modelovať.

S dátami, čo máme v súčasnosti, je to skôr varenie z vody. Zároveň by bol vďaka digitalizácii štátnej správy aj život počas takého prípadného “blackoutu” oveľa jednoduchší. Znamenala by, že občan vôbec nemusí ísť na úrad, keď chce čokoľvek vybaviť, môže zostať v pokoji domova. Ale dosť bolo už digitalizácie, bavme sa o niečom inom (smiech). Inak možno by bola na zamyslenie aj tzv. “smart karanténa”.

Čo máš konkrétne na mysli?

Všetko je dnes smart, prečo by nemohla byť aj karanténa (smiech). Ale vážne. Smart karanténa, inteligentná karanténa, selektívna karanténa, je jedno ako ju nazveme, znamená selektívnu karanténu infikovaných a ich sledovanie, a to do minulosti a dôsledné monitorovanie v prítomnosti. Úspešne ju nasadili v Južnej Kórei a testujú ju v častiach Česka.

Prečítaj si náš komentár k sledovaniu ľudí cez telefóny,
ľuďom uniká zásadný detail ––>ČLÁNOK<––

Na základe údajov priamo od infikovaných pátra zodpovedný tím po všetkých ďalších možných infikovaných. A využívajú sa aj ďalšie dostupné dáta, napr. od mobilných operátorov, bánk atď., všetko, čo je k dispozícii a s čím dotknutá osoba súhlasí. Zároveň napr. v Južnej Kórei dvakrát denne volajú každému infikovanému a pýtajú sa ho, ako sa má a či dodržiava karanténu. To je podľa mňa jediné dlhodobé riešenie.

Poďme ale teraz trochu do oboru, v ktorom máš na konte významné úspechy. Veľa ľudí si pod pojmom umelá inteligencia predstavuje až príliš sci-fi obor, ktorý veľakrát nesúvisí s realitou. Čo je teda podľa teba umelá inteligencia? Ako by si ju definoval?  

Všade sa o nej rozpráva, napriek tomu málokto môže povedať, že naozaj vie, o čo ide. Začnem definíciou, ktorú vo svojich prednáškach používam ja. Umelá inteligencia znamená použitie počítačov na činnosti, ktoré obvykle vyžadujú ľudskú inteligenciu. Je to softvér alebo počítačový program so schopnosťou učiť sa. Naučené vedomosti používa na rozhodovanie v nových situáciách, čím javí známky inteligencie. Nakoľko táto inteligencia nepochádza od človeka, hovoríme jej umelá inteligencia.

V súčasnosti máme umelú inteligenciu, ktorej schopnosti sú značne obmedzené. Dokáže robiť zväčša len jeden typ činnosti, preto ju nazývame aj úzka umelá inteligencia – v zmysle jej úzkeho zamerania. Hollywood nám vo filmoch ponúka pohľad na tzv. všeobecnú umelú inteligenciu, čo je umelá inteligencia na úrovni človeka, ktorej inteligencia má vedomie, prípadne vlastnú vôľu. Od takej sme ale minimálne desaťročia vzdialení.

Zobraziť celú galériu (7)
Martin Spano so svojou knihou, Archív Martin Spano

Čo považuješ za najdôležitejšie pre umelú inteligenciu?

Jednoduchšie by bolo, keby ste sa ma spýtali, v ktorých oblastiach umelá inteligencia uplatnenie nenájde (smiech). Umelá inteligencia je nová elektrina. Dá sa prakticky použiť naprieč všetkými oblasťami. Uvediem pre názornosť niekoľko menej známych príkladov. V účtovníctve dokáže automaticky spracovať údaje a zaúčtovať ich do účtovníctva. V súdnictve a práve dokáže „naštudovať“ zákony a urobiť z nich užitočný právny „výcuc“. 

V zdravotníctve dokáže podobne v prípade digitálnych dát pacienta urobiť pre lekára sumár o pacientovom „backgrounde“. Vo firmách dokáže minimalizovať náklady, maximalizovať príjmy a optimalizovať procesy vnútri firmy. Vo finančníctve a bankovníctve vie robiť tzv. automatický audit a detegovať podvody.

Ako môže umelá inteligencia pomáhať pri koronavíruse?

Využití je mnoho. Dokáže automaticky vyhodnocovať skeny, čím šetrí lekárom čas. Vo forme chatbotu dokáže uspokojiť hlad obyvateľstva po informáciách a odľahčiť tak preťažené call centrá štátnych inštitúcií. Čistiace roboty môžu byť zas nasadené pri čistení kontaminovaných oblastí, nakoľko robot nemôže vírus dostať a zároveň dokáže nepretržite a spoľahlivo pracovať.

Dáta o nakazených vhodne kombinované s ďalšími verejnými dátami pomôžu pri vytváraní modelov šírenia nákazy a pomôžu pri rozhodovaní kompetentných. Umelá inteligencia tiež dokáže detegovať a filtrovať dezinformácie. Použitie je skutočne mnohostranné.

Priblíž konkrétne využitie v týchto prípadoch

Začnime CT skenmi. Umelá inteligencia sa učí pomocou tzv. strojového učenia. V tomto prípade to napríklad v jednoduchosti znamená, že počítaču je predložené obrovské množstvo skenov, ktoré pochádzajú od zdravých pacientov a veľké množstvo od patologických. Umelá inteligencia si na základe týchto obrázkov vytvorí svoju vnútornú štruktúru, na základe ktorej sa vie rozhodovať. Keď jej teda podsunieme nový sken, hneď bude vedieť posúdiť, či je pacient chorý alebo nie. 

Chatbot zas pracuje s podtechnológiou umelej inteligencie zvanou NLP (natural language processing = spracovanie prirodzeného jazyka). Tiež sa pomocou strojového učenia naučí jazyk a môže tak porozumieť, o čom zákazník píše. Dezinfekcia priestorov umelou inteligenciou zas musí zapojiť okrem iných aj technológie z oblasti robotiky – konštruovanie robotov, ich orientáciu v priestore atď. 

Veľa správ zo zahraničia prichádza ohľadom hľadania lieku na koronavírus aj pomocou umelej inteligencie. Nie je to trochu „pritiahnuté za vlasy“? 

Umelá inteligencia urýchľuje čas a peniaze pri vývoji lieku. Za normálnych okolností pri vývoji lieku uspeje cca jeden z desiatich kandidátov na liek. Peniaze a čas investovaný do vývoja tých zvyšných 9 idú takpovediac do vzduchu. Pomocou umelej inteligencie dokážeme tento vývoj jednoducho povedané simulovať. Simulácia je teda oveľa lacnejšia a rýchlejšia.

Ďalšie dôležité články

Posunie súčasná kríza vedný odbor umelej inteligencie ako takej? 

Po porazení koronavírusu nastane podľa môjho názoru vo svete nová vlna osvietenstva. Ľudia pochopia, že je to veda, ktorá ich zachráni pred ešte väčšou katastrofou a začnú sa o ňu ešte viac zaujímať. Mnohých mladých ľudí to inšpiruje k tomu, aby išli študovať nejaký vedecký odbor. Veda začne byť „sexi“, podobne ako to už je v niektorých ázijských krajinách ako napríklad Južná Kórea. 

Zároveň si čoraz viac ľudí začne uvedomovať, že vďaka vedeckému pokroku možno ľahšie zvládnuť aj iné pálčivé problémy súčasného ľudstva, konkrétne mám na mysli klimatické zmeny. Počítačová veda a umelá inteligencia bude zažívať zlaté časy.

To by sa udialo aj bez aktuálnej situácie, avšak súčasné dianie dostane počítačovú vedu a umelú inteligenciu ešte viac na oči verejnosti, vďaka čomu ľudia, takpoviediac, v priamom prenose uvidia ich prínos.

Okrem umelej inteligencie sa zaoberáš aj futuristikou. Aké sú tvoje predpovede ohľadom trendu technológií po skončení pandémie?  

Koronavírus zrýchli prechod k tzv. digitálnemu veku. Po súčasných udalostiach si čoraz viac ľudí začne uvedomovať výhodu digitálnych technológii v krízových časoch, ale i mimo nich. Viaceré technológie sme nútení kvôli súčasnému stavu používať výraznejšie, čím si ich vyskúšame a zistíme, ako výrazne nám zvyšujú kvalitu života. 

Ktoré oblasti sa teda dostanú do popredia?

V medicíne uvidíme stále väčšie použitie telemedicíny, čiže medicíny na diaľku. Tá bude uľahčovať život lekárom aj pacientom. V školstve začne tradičné „offline“ vyučovanie dopĺňať online výučba. Práca z domu bude čoraz populárnejšia, jej výhody okrem zamestnancov začnú objavovať aj zamestnávatelia. Aj štáty samotné, či už pod tlakom ľudí alebo z vlastného popudu, začnú urýchľovať digitálnu transformáciu. 

Ako by táto digitálna transformácia štátu mohla vyzerať v praxi?

Verejná správa sa kompletne zdigitalizuje, ľudia budú so štátom komunikovať výlučne elektronicky. Podobne aj úrady medzi sebou. Štáty zároveň začnú zbierať veľké množstvo anonymných údajov (tzv. big data), ktoré budú pomocou umelej inteligencie analyzovať a získavať veľmi užitočné informácie pre lepší chod štátu.

Vo viacerých krajinách sa po vzore Estónska stanú realitou elektronické voľby, vrátane volieb na všetkých úrovniach rozhodovania – štát, kraj, mestá a obce, čím sa okrem iného zvýši aj transparentnosť správy štátu.

Myslíš si, že je Slovensko pripravené na túto zmenu?

Zlá správa je, že nie. Tá dobrá zasa, že žiadna krajina na svete na túto zmenu nie je zatiaľ úplne pripravená. To, čo sa v súčasnosti vo svete deje – pandémia koronavírusu – je veľmi zlé. Pevne verím, že to zvládneme a skúsenosti z tohto obdobia, myslím použitie digitálnych technológii na preklenutie tejto zložitej doby, využijeme na transformáciu štátu do digitálneho veku.

Zdôrazňoval som význam digitálnej transformácie už v minulosti a budem ho prízvukovať aj súčasnej vláde. V tejto súvislosti tiež píšem otvorené listy ľuďom na kompetentných miestach a verím, že budú vypočuté. 

Dopočul som sa, že ma kvôli môjmu ustavičnému rozprávaniu o umelej inteligencii, digitalizácii a automatizácii vraj začali nazývať Mr. Robot (smiech). Ak sa chce však Slovensko zaradiť medzi prosperujúce krajiny budúceho sveta, podpora nových technológií a digitálna transformácia musia byť prioritou.

Na rozhovore spolupracoval Dávid Hrabčák 

Pošli nám TIP na článok



Rozhovory