Elektromobily sa v posledných rokoch posúvajú z okraja záujmu do samotného centra globálnej energetickej transformácie. Najnovšia analýza londýnskeho think tanku Ember, na ktorú upozornil portál Electrek, ukazuje, že ich vplyv už nie je len environmentálny, ale čoraz výraznejšie zasahuje aj do geopolitiky a stability svetovej ekonomiky.

V roku 2025 totiž globálna flotila elektromobilov znížila spotrebu ropy o približne 1,7 milióna barelov denne. Ide o číslo, ktoré má mimoriadnu výpovednú hodnotu. Pre porovnanie, ide približne o 70 percent objemu, ktorý Irán exportuje cez strategický Hormuzský prieliv, kde denne prejde okolo 2,4 milióna barelov ropy.

Elektromobily tak už dnes reálne „odkrajú“ z globálneho dopytu objem porovnateľný s jedným z najcitlivejších ropných tokov sveta.

„Ropa je Achillovou pätou globálnej ekonomiky,“ uviedol Daan Walter z Emberu. „Najmä zraniteľnosť Ázie voči rope bola odhalená aktuálnou krízou.“ Práve ázijský región patrí medzi najviac závislé od dovozu tejto strategickej suroviny, pričom približne 40 percent jeho importu prechádza cez Hormuzský prieliv.

Zraniteľnosť je pritom systémová. Až 79 percent svetovej populácie žije v krajinách, ktoré ropu dovážajú. Každé zvýšenie ceny o 10 dolárov za barel znamená podľa Emberu dodatočné náklady vo výške približne 160 miliárd dolárov ročne. V čase geopolitického napätia tak ide o faktor, ktorý dokáže výrazne rozkolísať ekonomiky štátov aj celých regiónov.

Ani domáca ťažba pritom nepredstavuje spoľahlivú ochranu. Ceny ropy sa totiž určujú globálne. Dôkazom je napríklad americký štát Texas, kde ceny benzínu počas posledného konfliktu stúpli o viac ako 25 percent, pričom prekonali úroveň cien v krajinách ako Spojené kráľovstvo či Francúzsko, ktoré sú na dovoze ropy závislé.

Nástroj energetickej nezávislosti

Práve tu vstupujú do hry elektromobily ako jeden z najefektívnejších nástrojov na znižovanie tejto závislosti. Podľa Emberu by nahradenie dovážanej ropy v doprave elektrickými vozidlami dokázalo znížiť globálne importy fosílnych palív približne o tretinu. Finančný efekt by bol pritom enormný, úspory by mohli dosiahnuť až 600 miliárd dolárov ročne.

Technologické predpoklady na takýto scenár už dnes existujú. Elektrifikačné riešenia pokrývajú viac ako tri štvrtiny globálneho energetického dopytu a každá krajina má podľa analýzy dostatok obnoviteľných zdrojov na to, aby túto potrebu pokryla pomocou vetra a slnka.

Dôležitým faktorom je aj ekonomika samotných elektromobilov. S rastúcou výrobou a technologickým pokrokom sa ich ceny postupne približujú ku klasickým spaľovacím autám. Zároveň však profitujú z nestability ropných trhov, ktorá zvyšuje náklady na prevádzku tradičných vozidiel.

Pixabay

Rast, ktorý prekvapuje aj expertov

Adopcia elektromobilov pritom naberá tempo naprieč celým svetom, a to vrátane rozvíjajúcich sa ekonomík. Kým ešte v roku 2019 mali podiel predaja nad 10 percent len štyri krajiny, v roku 2025 ich je už 39.

Najvýraznejší rast zaznamenávajú práve trhy, od ktorých by to mnohí nečakali. Vietnam dosiahol podiel elektromobilov na úrovni 38 percent, čím prekonal aj Európsku úniu s 26 percentami. Thajsko sa dostalo na 21 percent a Indonézia na 15 percent, čo je viac než Spojené štáty americké s 10 percentami.

Zaujímavý posun vidno aj v ďalších veľkých ekonomikách. India so štyrmi percentami a Brazília s deviatimi percentami predstihli Japonsko, ktoré zaostáva na úrovni troch percent. Absolútnym lídrom však zostáva Čína, kde elektromobily po prvýkrát prekročili hranicu 50 percent predaja nových áut.

BYD

Úspory už dnes menia realitu

Ekonomické benefity elektromobility pritom nie sú len hypotetické. Pri cene ropy na úrovni 80 dolárov za barel ušetrí Čína vďaka svojej flotile elektromobilov viac ako 28 miliárd dolárov ročne na dovoze ropy. Európa dosahuje úspory približne 8 miliárd dolárov a India okolo 600 miliónov dolárov.

Tieto čísla naznačujú, že elektromobily už dnes zohrávajú významnú úlohu pri znižovaní obchodných deficitov a posilňovaní energetickej bezpečnosti. Podľa Medzinárodná energetická agentúra by globálny dopyt po rope mohol dosiahnuť svoj vrchol už do roku 2029, pričom v prípade rýchlejšieho rozvoja elektromobility sa tento moment môže dostaviť ešte skôr.

Optimistickejší pohľad ponúka BloombergNEF, ktorý odhaduje, že elektromobily by mohli do roku 2030 znížiť dopyt po rope až o 5,25 milióna barelov denne. Už v roku 2025 pritom podľa tejto analýzy dosahuje tento efekt 2,3 milióna barelov denne, čo je ešte viac než uvádza Ember.

Celkový obraz je čoraz jasnejší. Elektromobily spolu s obnoviteľnými zdrojmi energie nemenia len spôsob, akým sa presúvame. Zásadne pretvárajú globálnu energetickú mapu a oslabujú vplyv tradičných ropných uzlov.

Čítajte viac z kategórie: Elektromobilita