Objavili planétu s atmosférou podobnou tej na Zemi. Napriek tomu tam neprežiješ ani minútu

Atmosféra neďalekej exoplanéty sa podľa najnovších pozorovaní nápadne podobá na tú zemskú, informuje portál Sciencealert.

Podľa všetkého oveľa je komplexnejšia, než si vedci pôvodne mysleli – má to však jeden zásadný háčik, kvôli ktorému je prakticky neobývateľná.

Obieha jednu z najhorúcejších hviezd

Exoplanéta WASP-189b sa nachádza približne 322 svetelných rokov od Zeme a obieha okolo hviezdy HD 133112, ktorá je pomerne mladá a patrí medzi tie najhorúcejšie, píše CNET. Podmienkam na spomínanej exoplanéte nepomáha ani vzdialenosť od materskej hviezdy, ktorú obehne každých 2,7 dní.

Jedná sa navyše o planétu, ktorá je klasifikovaná ako plynný obor – kvôli vysokej teplote ju astronómovia prezývajú aj horúci Jupiter. Takýchto exoplanét vedci detegovali už niekoľko, avšak po prvý raz dokázali lepšie zmapovať ich atmosféru a v tomto prípade zistili, že sa v jednej kľúčovej vlastnosti nápadne podobá na tú zemskú.

Bibiana Prinoth/Lund University

Pomocou spektroskopie s vysokým rozlíšením švédski astronómovia prišli na to, že atmosféra exoplanéty WASP-189b obsahuje najmenej 9 látok známych zo Zeme – predovšetkým oxid titánu, ale aj železo, chróm, vanád a niekoľko ďalších, píše tím vedcov v štúdii zverejnenej v Nature.

Je oveľa komplexnejšia

Pri pozorovaní však prišli aj na to, že táto atmosféra sa skladá z vrstiev a zohrávajú v nej dôležitú úlohu tepelné vplyvy a dynamika v podobe vetra, vysvetľuje Lund University. A práve prítomnosť oxidu titánu v atmosfére a  vrstvy naznačujú, že táto rozpálená exoplanéta láka vrstvu, ktorá sa dá prirovnať k našej ozónovej.

Vrstva oxidu titánu totiž zachytáva krátkovlnné žiarenie, napríklad práve ultrafialové. Objav tak umožňuje astronómom dívať sa na atmosféry exoplanét úplne inak, než doteraz. Bolo totiž rutinou analyzovať ich ako jednotnú vrstvu.

NASA/ESA/G. Bacon (STScI)

„Naše výsledky demonštrujú, že dokonca aj atmosféry intenzívne ožarovaným plynných obrov majú komplexné, trojrozmerné štruktúry,“ objasňuje podľa Bernskej univerzity spoluautor štúdie Jens Hoeijmakers.

Vládnu na nej extrémne podmienky

Plynný obor nie je už vo svojej podstate vhodný pre život, WASP-189b to však ťahá do extrémov. Ako totiž dodáva Engadget, na jeho povrchu dosahuje teplota až 3 200 °C a kvôli skutočnosti, že je 1,6-násobne väčšia, ako Jupiter, má aj príliš silnú gravitáciu.

Záhadou pri horúcich Jupiteroch otázka, ako vôbec vznikli. Podľa našich aktuálnych modelov totiž nie je možné, aby vznikol plynný obor tak blízko k svojej materskej hviezde – a to sme ich objavili už vyše 300. Na jednej z nich sme len pred nedávnom po prvý raz našli molekulu, ktorá sa bežne nachádza na Zemi.

NASA/Flickr

S atmosférami vzdialených planét nám doteraz najviac pomôže najnovší vesmírny teleskop Jamesa Webba, ktorý sa dostal do kozmu len koncom decembra a poskytol tak astronómom nástroj, po ktorom túžili celé desaťročia, píše The Conversation.

Čítajte viac z kategórie: Novinky