Rok 2024 sa zapísal do histórie ako rekordne najteplejší od začiatku meraní. Globálna teplota po prvýkrát presiahla hranicu 1,5 stupňa Celzia nad úrovňou preindustriálneho obdobia. Zvýšená hranica má ďalekosiahle dôsledky a ukazuje sa, že klimatická kríza sa dotýka miliónov ľudí. Na tému upozornil portál IFLScience.

Alarmujúce dáta

Globálna priemerná teplota prekročila hranicu 1,5 stupňov Celzia nad úrovňou predindustriálneho obdobia. Hranica tak presahuje limity stanovené Parížskou dohodou, ktorá sa snaží udržať hranicu výrazne pod 2 stupňov Celzia, ideálne na úrovni 1,5 stupňov Celzia.

„Práve sme prežili najhorúcejšie desaťročie v histórii – rok 2024 sa dostal na vrchol rebríčka a pravdepodobne bude prvým kalendárnym rokom s globálnou priemernou teplotou o viac ako 1,5 °C vyššou ako predindustriálne úrovne,“ uviedol vo vyhlásení generálny tajomník OSN António Guterres.

NASA

„Horúce teploty v roku 2024 si vyžadujú priekopnícke klimatické opatrenia v roku 2025. Vlády musia tento rok predložiť nové národné akčné plány v oblasti klímy, aby obmedzili dlhodobý nárast globálnej teploty na 1,5 °C a podporiť najzraniteľnejších v riešení zničujúcich dopadov klimatických zmien. Stále je čas vyhnúť sa najhorším dôsledkom klimatickej katastrofy. Ale lídri musia konať – okamžite,“ vyhlásil.

Podľa správy Copernicus Climate Change Service (C3S) bola globálna priemerná teplota v roku 2024 na úrovni 15,1 °C, čo je o 1,6 °C viac ako v predindustriálnom období. To, že bol rok 2024 najhorúcejší potvrdzujú aj ďalšie organizácie ako NASA, NOAA či WMO. Potvrdzujú, že hlavnou príčinou nárastu je ľudská činnosť, predovšetkým emisie skleníkových plynov. K rekordu prispel aj klimatický jav El Niño.

„Všetky medzinárodne vytvorené súbory údajov o globálnej teplote ukazujú, že rok 2024 bol najteplejším rokom od začiatku zaznamenávania v roku 1850,“ vyhlásil Carlo Buontempo, riaditeľ Copernicus Climate Change Service. Dodal, že rýchle a zodpovedné kroky môžu stále zmeniť trajektóriu našej klímy.

Teplotné rekordy

„Medzi rekordnými teplotami a lesnými požiarmi, ktoré v súčasnosti ohrozujú naše centrá a pracovnú silu v Kalifornii, nebolo nikdy dôležitejšie pochopiť našu meniacu sa planétu,“ poznamenal Bill Nelson, administrátor NASA.

V priebehu minulého roka sme zažili aj niekoľko rekordov. Teplota povrchu oceánov dosiahla 20,87 °C, čo je o 0,51 °C viac ako priemer z rokov 1991-2020. Množstvo vodnej pary v atmosfére bolo o 5 % vyššie ako v rokov 1991-2020. Najvyššia priemerná globálna teplota v histórii 17,16 °C bola nameraná 22. júla 2024. Koncentrácie oxidu uhličitého a metánu v atmosfére dosiahli nové maximá. Úroveň CO2 sa zvýšila na 422 ppm, čo predstavuje medziročný nárast o 2,9 ppm. Koncentrácia metánu stúpla na 1 897 ppb.

„Nie každý rok bude lámať rekordy, ale dlhodobý trend je jasný. Už vidíme vplyv extrémnych zrážok, horúčav a zvýšeného rizika záplav, ktoré sa budú stále zhoršovať, pokiaľ budú emisie pokračovať,“ poznamenal Gavin Schmidt, riaditeľ Goddardovho inštitútu pre vesmírne štúdie (GISS).