Slovami nemeckého filozofa Augusta Bebela: „Nič netrvá večne, ani príroda, ani ľudský život. Trvalá je jedine zmena.“ To neplatí len pre ľudský život, či najbližšiu prírodu okolo nás, ale aj pre celý vesmír, ktorý nás obklopuje a ktorého sme súčasťou.

Všetko vo vesmíre sa pohybuje a neustále prechádza premenou. Tak, ako mesiace krúžia okolo planét a planéty okolo hviezd, aj hviezdy majú svoj centrálny bod, okolo ktorého sa pohybujú. Výnimkou nie je ani Slnko, ktoré v Mliečnej dráhe obieha okolo galaktického centra. Tu však pohyb ani zďaleka nekončí.

Predpokladá sa, že v úplných počiatkoch vesmíru nastala v okamihu niekoľkých mikrosekúnd po Veľkom tresku kvarková epocha. Ľudstvo však bolo schopné pozorovať „najstaršie“ svetlo datované do obdobia 380 000 rokov od Veľkého tresku, pochádzajúce z takzvanej fotónovej epochy. Čo sa však dialo predtým sú stále len dohady. Zdroj: NASA / WMAP Science Team

Ako sme ťa informovali aj v samostatnom článku, podľa súčasne akceptovaných teórií všetko okolo nás vzniklo pri udalosti známej ako Veľký tresk. Pri tejto udalosti, ku ktorej došlo zhruba pred 13,7 miliardami rokov, vznikol zo superhustého a superhorúceho stavu vesmír.

Podľa tejto teórie vesmír vznikol zo singularity, kde bolo meranie času a veľkosti bezpredmetné a tlak aj teplota nekonečné. Od momentu Veľkého tresku by sa všetko malo neustále rozpínať a navzájom od seba vzdaľovať. To sa však na prekvapenie vedcov nedeje.

Tu niečo nesedí

V 70. rokoch minulého storočia vedci vytvorili mapu kozmického mikrovlnného pozadia, pričom si všimli, že na jednej strane Mliečnej dráhy má toto žiarenie inú vlnovú dĺžku ako na strane druhej. Hoci je tento rozdiel takmer nepatrne malý, naznačuje, že naša galaxia sa pohybuje. Čo je ešte zaujímavejšie, tieto pozorovania ukázali, že ako naša galaxia, tak i najbližšia veľká galaxia Andromeda, vrátane svojich satelitov sa odchyľujú od všeobecnej expanzie vesmíru o viac než 600 km/s (2,2 milióna km/h), píše portál SciNews.

Mapa nepatrných teplotných zmien v mikrovlnnom pozadí. NASA/ WMAP

Kam sa ale presúva Mliečna dráha, prípadne točí sa okolo niečoho podobne, ako Zem okolo Slnka? Nie tak úplne. Naša galaxia spolu s ďalšími blízkymi galaxiami sa pohybuje v smere súhvezdia Kentaurus k určitej oblasti vesmíru. Tá síce dostala názov Veľký atraktor, no do dnešného dňa vedci s istotou nevedia presne povedať, čo táto anomália vlastne je. Je však isté, že ide o oblasť vesmíru, ktorá k sebe priťahuje všetko v okruhu stoviek miliónov svetelných rokov od Zeme.

Čítaj viac z kategórie: Vesmír a veda