Putovanie našich dvoch najdôležitejších sond v histórii ešte ani zďaleka nekončí. Len minulý mesiac totiž tím vedcov na 237. zasadnutí Americkej astronomickej spoločnosti ozrejmil, akú dlhú budúcnosť majú sondy pred sebou. O téme informoval portál Space.

Sondy, ktoré poskytli vedcom množstvo informácií

Reč je samozrejme o sondách Voyager 1 a Voyager 2,  ktoré vôbec ako prvé človekom vytvorené objekty opustili našu slnečnú sústavu a momentálne sa nachádzajú vo vzdialenosti približne 152 AU (Voyager 1) a 127 AU (Voyager 2)

(pozn. redakcie: AU je astronomická jednotka a predstavuje vzdialenosť medzi Slnkom a Zemou)

NASA/JPL-Caltech

Sondy za dobu svojho pôsobenia vo vesmíre priniesli množstvo zaujímavých informácií a podkladov pre štúdie, pričom jedna z posledných upozorňuje na nové záblesky elektrónov spozorovaných na okraji slnečnej sústavy.

Sondy svoj prívlastok najdôležitejšie dostali predovšetkým vďaka cennému nákladu nachádzajúceho sa na ich palube. Voyager 1 a Voyager 2 majú totiž na svojom boku pripevnenú gramofónovú platňu. Nejde však o hocijakú gramofónovú platňu, ale o Zlatú platňu (Golden Record), na ktorej sú zaznamenané rôzne zvuky a obrazy vykresľujúce rozmanitosť života na našej planéte.

Zlatá platňa má slúžiť ako „pozdrav“ v prípade, že by ju objavila vzdialená mimozemská civilizácia. Platňa obsahuje celkovo 115 rozličných obrázkov, zvuky prírody, hudobné skladby rôznych žánrov, pozdravy obyvateľov Zeme v 55 svetových jazykoch, ale aj inštrukcie na použitie platne vyjadrené matematickými pojmami. Viac o Zlatej platni nájdeš na tomto odkaze.

Sondy sú ešte len na začiatku svojej cesty

Hoci sú sondy v obrovskej vzdialenosti od našej domovskej planéty, naďalej s nimi dokážeme komunikovať a v pravidelných intervaloch informujú vedcov o svojej púti. Keďže však obom sondám pomaly, ale isto dochádza aj posledná kvapka energie, o pár rokov už toto spojenie môže byť len minulosťou.

Cesty Voyagerov však týmto ani zďaleka neskončia. Podľa Nicka Oberga z Holandského astronomického inštitútu a jeho kolegu čaká na sondy ešte poriadne dlhá cesta, upozorňuje Space.

Presnejšie sa vedci pozreli na trajektóriu oboch sond, ale i zloženie prostredia, cez ktoré poletia, aby odhadli, ako dlho vydržia Zlaté platne v dostatočne dobrej kondícii, aby si ich potencionálni nálezcovia mohli preštudovať.

Prvotným cieľom, ktorý sa neskôr rozšíril aj o životnosť Zlatých platní, bolo stanovanie, s akými hviezdami sa jedného dňa sondy môžu stretnúť. Oberg spolu so svojim kolegom teda začali sledovať trajektórie Voyagerov a postupne ich „premietali do budúcnosti.“

Najbližší významný míľnik podľa ich výpočtov nás čaká až o 20 000 rokov, kedy sondy prejdú skrz známy Oortov mrak ležiaci približne 100 000 AU od Zeme. Mimochodom, podľa novej štúdie známeho harvardského profesora Aviho Leoba a jeho spolupracovníka Amira Siraja pochádza kométa, ktorá vyhubila dinosaury práve z Oortovho mraku. Ten je podľa viacerých odborníkov vnímaný ako pozostatok prapôvodnej slnečnej hmloviny, o ktorom sa predpokladá, že sa z neho pred 6 miliardami rokov vytvorila Slnečná sústava.

V tomto bode by mali podľa autorov sondy začať pociťovať gravitáciu iných hviezd silnejšie ako gravitáciu nášho Slnka. Prvú hviezdu (mimo Slnka) však stretnú až najskôr o 30 000 rokov (10 000 odkedy prejdú Oortovym mrakom). Tou bude hviezda Ross 248, ktorá je 9 najbližšou známou hviezdou a najbližšou hviezdou v súhvezdí Andromeda.

Ak sondy nič nezničí, na svojej ceste budú aj o 500 miliónov rokov, kedy po svojej trase dokončia celú cestu okolo Mliečnej dráhy. Hoci nikto presne nevie, čo v tej dobe bude so Zemou, podľa Oberga sa toto časové obdobie zhoduje zánikom budúceho superkontinentu.

NASA/JPL

Počas svojej cesty budú kozmické lode Voyager na svojej trajektórii kmitať nahor a nadol, pričom Voyager 1 bude na toto „kmitanie“ oveľa náchylnejší. Podľa Obergových modelov bude totiž Voyager 1 cestovať tak vysoko nad hlavným diskom galaxie, že v porovnaní s nami uvidí až o polovicu redšie usporiadanie hviezd.

Práve táto výšková rozdielnosť je jedným z viacerých faktorov, ktoré ovplyvnia šance na pretrvanie záznamu na Zlatej platni. Keďže záznamy na Zlatých platniach sú dostatočne dobre chránené pozláteným hliníkovým obalom, pod ktorým sa nachádzajú gravírované medené disky, ich predpokladaná živnosť je približne 1 miliarda rokov.

Hlavný vplyv na životnosť platní však bude mať prostredie, ktorým sondy poletia. Konkrétne Oberg a jeho kolega potrebovali vedieť, koľko času budú sondy tráviť v obrovských mračnách medzihviezdneho prachu, ktoré totiž predstavujú jeden z mála javov, ktoré reálne môžu poškodiť loď. Každé zrnko prachu s priemerom iba jednej tisíciny milimetra totiž po dopade na sondu zanechá za sebou miniatúrny kráter.

Keďže Voyager 1 sa bude na svojej ceste kmitať (vysoko nad a pod galaktickou rovinou) oveľa drastickejšie ako Voyager 2, bude v oblastiach, kde sú mračná medzihviezdneho prachu, tráviť viac času. Napriek tomu však tisícky simulácií odhalili, že obe Zlaté platne majú vysokú šancu prežiť neporušené najmenej 5 miliárd rokov, teda až o 4 miliardy dlhšie, ako bolo pôvodne plánované.

Ďalšie modelovanie a predpovedanie toho, kde alebo ako sa sondy budú správať, bolo veľmi nejasné. Za 5 miliárd rokov má totiž dôjsť k nevyhnutnej zrážke medzi Mliečnou dráhou a galaxiou Andromeda, čo výrazne komplikuje akúkoľvek predikciu.