Hľadanie mimozemského života je dodnes neúspešné, avšak vedci prichádzajú s novým riešením. Vyspelé civilizácie obývajúce planéty blízkych hviezdnych systémov môže prezradiť znečistenie ich atmosféry. Odborníci sa bližšie pozreli na NO2 (oxid dusičitý), ktorý je na Zemi emitovaný prevažne priemyselne, informuje ScienceAlert.

Tisícky exoplanét, nachádza sa na nich skutočne život?

Najväčším zdrojom oxidu dusičitého v spodnej zemskej atmosfére je človek a ním spôsobené spaľovanie fosílnych palív. NO2 je preto potenciálne využiteľný pri hľadaní industriálne pokročilej mimozemskej civilizácie, tvrdí Ravi Kopparapu, ktorý je autorom nedávno zverejnenej štúdie zaoberajúcej sa touto problematikou.

Kým kombinácia plynov ako metán a kyslík v atmosfére je možným indikátorom života, znečistenie atmosféry oxidom dusičitým je naopak technologickým odtlačkom, ktorý môže naznačovať prítomnosť technologicky pokročilej civilizácie, píše NASA.

NASA/ESO/M. Kornmesser

Dodnes sme objavili vyše 4 000 exoplanét, pričom na niektorých môžu panovať podmienky vhodné pre život. Kvôli ich ohromnej vzdialenosti však nie je možné skúmať ich zblízka pomocou sond, preto vedci využívajú obrovské teleskopy, ktoré dokážu zistiť aj zloženie ich atmosféry. Odborníci tvrdia, že takýchto potenciálne obývateľných svetov sa môže nachádzať len v našej galaxii až 300 miliónov.

Nový prístup, nie je to však ani zďaleka tak jednoduché

Iné štúdie hľadajúce znečistenie v atmosférach uvažovali predovšetkým nad chlór-fluórovanými uhľovodíkmi (CFC), ktoré poznáme najmä ako freóny. Tie sa v prírode síce nevyskytujú, ale ide o natoľko špecifické priemyselné zlúčeniny, že sa v inej pokročilej civilizácii nemusia vyskytovať vôbec. Vedci práve preto v novej štúdii zvolili oxid dusičitý, ktorý sa síce v prírode nachádzať môže, avšak skúmaním zloženia atmosféry je možné určiť jeho pôvod.

Štúdia zatiaľ žiadne priame pozorovanie nevykonala, jej autori však zhotovili počítačovú simuláciu aby zistili, ako vyzerá technologický podpis NO2 a či ho dokážu naše teleskopy zachytiť. Zistili, že teleskop o veľkosti Vesmírneho ďalekohľadu Jamesa Webba, ktorý sa má dostať do vesmíru už čoskoro, by potreboval približne 400 hodín pozorovacieho času, aby úspešne detegoval planétu ako Zem, produkujúcu podobné množstvo NO2 obiehajúcu okolo hviezdy podobnej ako Slnko.

Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba. Zdroj: NASA / Chris Gunn

Vhodnejším kandidátom sú však chladnejšie hviezdy, ktoré neemitujú také veľké množstvo rušivého ultrafialového žiarenia a detekcia oxidu dusičitého v ich blízkosti je jednoduchšia. Ďalším problémom sú ale mračná a aerosóly v atmosfére, ktoré absorbujú svetlo s podobnými vlnovými dĺžkami ako NO2, čím môžu napodobňovať jeho „podpis“. Našťastie, práve vďaka veľkému množstvu objavených exoplanét, si vedci majú z čoho vyberať.

Len samotný vesmírny ďalekohľad TESS objavil za necelé tri roky svojho života na obežnej dráhe viac než 2450 kandidátov na exoplanéty, ktoré sa do konečného čísla objavených planét zatiaľ nepočítajú, pretože čakajú na oficiálne potvrdenie, informuje NASA. Väčšina zo skontrolovaných však týmto procesom prejde a je pravdepodobné, že budú známe exoplanéty pribúdať čoskoro po stovkách.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

Články, ktoré hýbu svetom