Americká zbrojovka Lockheed Martin dosiahla významný technologický míľnik v oblasti zbraní so smerovanou energiou. Jej vysokovýkonný laserový systém s výkonom 300 kilowattov, známy pod označením Valkyrie, dokázal po prvýkrát v histórii zničiť cieľ simulujúci strelu s plochou dráhou letu, píše Interesting Engineering.

Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okne

Zásadný úspech navyše prichádza v zaujímavom čase, keďže americká armáda už predtým upustila od plánov zaradiť systém do aktívnej operačnej služby. O prelomovom teste informoval na sociálnych sieťach Jack Cheung, programový riaditeľ divízie laserových a senzorových systémov v spoločnosti Lockheed Martin.

Jeden z najvýkonnejších laserov

Kľúčovým technologickým aspektom testu nebola len samotná deštrukčná sila 300-kilowattového lúča, ktorý patrí medzi najvýkonnejšie lasery, aké kedy americká armáda testovala. Mimoriadne dôležitým faktorom bola úplná integrácia do takzvaného reťazca zásahu a schopnosť zamerať cieľ bez akýchkoľvek pomocných sledovacích prvkov.

Článok pokračuje pod videom ↓

Pri vojenských skúškach sa na cvičné ciele bežne umiestňujú špeciálne majáky alebo odrazové plochy, ktoré laserovým senzorom uľahčujú ich detekciu a sledovanie. V tomto prípade však systém Valkyrie dokázal náhradný cieľ samostatne zachytiť, udržať na ňom lúč a zničiť ho na zmysluplnú vzdialenosť vo veľmi krátkom čase, a to výlučne pomocou vlastných optických a senzorových kapacít.

Hovorca spoločnosti Lockheed Martin potvrdil, že do testu bol nasadený systém IFPC-HEL (Indirect Fire Protection Capability–High Energy Laser), teda Valkyrie. Ide o mobilnú zbraňovú platformu, ktorej hlavná konštrukcia má približne veľkosť štandardného prepravného kontajnera a je prispôsobená na prepravu pomocou ťažkých vojenských nákladných vozidiel.

Na streche kontajnerového modulu, v ktorom sa ukrýva samotný zdroj energie, chladenie a laserový generátor, je umiestnený otočný smerovač lúča. Práve táto optická veža zabezpečuje presné cielenie na rýchlo sa pohybujúce vzdušné hrozby.

Hoci firma z bezpečnostných dôvodov nezverejnila presný dátum, lokalitu, vzdialenosť zásahu ani konkrétny čas potrebný na prepálenie cieľa, samotný princíp fungovania dokazuje vysokú vyspelosť adaptívnej optiky a riadenia paľby.

Skončí to spoločným projektom

Pôvodným zámerom americkej armády pri objednávaní systému Valkyrie bolo vytvoriť široký obranný dáždnik pre pozemné jednotky a základne. Zbraň bola navrhnutá tak, aby dokázala efektívne eliminovať široké spektrum vzdušných cieľov, od malých dronov, delostreleckých rakiet a mínometných granátov až po sofistikované strely s plochou dráhou letu.

Laserové zbrane
Midjourney/Ilustračný obrázok

Napriek technickému pokroku správa Kongresovej výskumnej služby už v marci naznačila, že armádni predstavitelia už nepočítajú s nasadením IFPC-HEL do aktívnej služby. Systém sa však naďalej využíva na demonštrácie, pričom v júni bol predstavený aj ministrovi obrany Peteovi Hegsethovi na strelnici White Sands v Novom Mexiku.

Získané poznatky a overené technológie z programu Valkyrie však rozhodne neskončia v archívoch. Podľa rozpočtového plánu Pentagónu na fiškálny rok 2027 sa skúsenosti z vývoja IFPC-HEL priamo premietnu do nového spoločného projektu americkej armády a námorníctva s názvom Joint Laser Weapon System.

Hlavným cieľom tejto medzirezortnej iniciatívy je vytvoriť univerzálnu laserovú zbraň schopnú ničiť práve strely s plochou dráhou letu. Pentagón už v júli udelil spoločnostiam Lockheed Martin a nLight kontrakty v počiatočnej hodnote 86 miliónov dolárov, pričom celkový finančný strop tohto programu sa môže vyšplhať až na 847 miliónov dolárov.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP