Vesmírne okolie našej planéty skrýva neviditeľné energetické pasce, ktoré už od úsvitu kozmonautiky fascinujú vedcov a zároveň trápia konštruktérov satelitov. Od roku 1958, keď americká družica Explorer 1 odhalila existenciu takzvaných Van Allenových radiačných pásov, panoval v astrofyzike konsenzus o ich stabilnej dvojitej architektúre, informuje ScienceAlert.

Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okne

Dve toroidné zóny zachytávajú nabité častice z kozmického žiarenia a slnečného vetra pomocou zemského magnetického poľa. Najnovšie dáta publikované v prestížnom vedeckom žurnále npj Space Exploration však tento desaťročia platný model zásadne prepisujú a odhaľujú doteraz nepozorovaný úkaz v podobe štyroch samostatných elektrónových pásov.

Vrstvy pribudli úplne inak, než by vedci čakali

Štandardná konfigurácia zemskej magnetosféry pozostáva z vnútorného pásu, ktorému dominujú vysokoenergetické protóny, a vonkajšieho pásu tvoreného predovšetkým rýchlymi elektrónmi. Medzi týmito dvoma prstencami sa bežne nachádza takzvaná štrbinová oblasť s výrazne nižšou koncentráciou častíc.

Článok pokračuje pod videom ↓

K narušeniu tejto rovnováhy došlo po extrémne silnej geomagnetickej búrke z 11. mája 2024, ktorú odborníci označujú ako udalosť Dňa matiek. Išlo o najintenzívnejšiu geomagnetickú aktivitu za posledných dvadsať rokov, ktorá do blízkeho okolia Zeme vhnala masívny príval nabitých častíc z výronov koronálnej hmoty Slnka.

Kľúčové merania zabezpečil vedecký prístroj Energetic Particle Telescope (EPT) na palube európskeho satelitu PROBA-V. Družica Európskej vesmírnej agentúry operuje na heliosynchrónnej polárnej dráhe vo výške 820 kilometrov nad zemským povrchom, čo jej umožňuje detailne mapovať toky nabitých častíc prenikajúcich do magnetosféry.

Prístroj EPT zaznamenal, že štvorvrstvová štruktúra nevznikla okamžitým pridaním nových častíc, ale paradoxne ich lokálnym úbytkom v priebehu nasledujúcich dní a týždňov. Elektromagnetické interakcie postupne vymietli elektróny z konkrétnych zón, čím vytvorili nové dočasné medzery. Proces najprv viedol k vzniku troch pásov a do júna 2024 sa sformovali až štyri oddelené elektrónové pásy, pričom pôvodný dvojitý stav sa obnovil až v auguste toho istého roka.

Trojité sa objavili opakovane

Zaujímavosťou z pohľadu kozmickej fyziky je porovnanie s predchádzajúcim jedenásťročným slnečným cyklom číslo 24, ktorý vyvrcholil a skončil v decembri 2019. Počas jeho maxima vedci podobné viacvrstvové štruktúry nezaznamenali, pretože slnečný tok bol vtedy vstrekovaný priamo do vnútorného pásu.

Radiačné pásy
NASA Goddard Space Flight Center

Naopak, v období rokov 2024 až 2026 sa trojité pásy objavili opakovane, napríklad aj v októbri 2024 po druhej najsilnejšej búrke dvadsaťročia. Vedúca výskumu Viviane Pierrard z Kráľovského belgického inštitútu pre vesmírnu aeronómiu upozorňuje, že táto nečakaná frekvencia naznačuje nástup nových mechanizmov zachytávania a strát častíc.

Na formovanie nových štrbín vplýva komplexná súhra faktorov vrátane rôznych typov elektromagnetických vĺn, interakcií s atómami atmosférických plynov, bleskových výbojov, ale aj ľudskej činnosti v podobe nízkofrekvenčných rádiových vysielačov určených na komunikáciu s ponorkami.

Pre letecký a kozmický priemysel predstavuje objavenie štyroch radiačných pásov oveľa viac než len vedeckú kuriozitu. Vysokoenergetické elektróny a protóny uväznené v magnetických siločiarach predstavujú kritickú hrozbu pre modernú orbitálnu infraštruktúru.

Čím sú elektronické obvody a polovodičové čipy na palubách satelitov miniaturizovanejšie a citlivejšie, tým ľahšie dokáže jediný zásah nabitou časticou vyvolať chyby v pamäti, poškodiť solárne články alebo úplne vyradiť komunikačné systémy z prevádzky. Rovnaké riziko hrozí aj posádkam pilotovaných misií na obežnej dráhe, pri ktorých zvýšená radiácia zvyšuje pravdepodobnosť vzniku onkologických ochorení či sivého zákalu.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP