Umelá inteligencia by v budúcnosti mohla pomôcť odhaliť ľudí, ktorým hrozia problémy s pamäťou ešte skôr, ako sa objavia prvé príznaky. Výskumníčka z Fakulty informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity (FIIT STU) s medzinárodným tímom skúma, či kombinácia umelej inteligencie, bežných zdravotných údajov a magnetickej rezonancie mozgu dokáže predpovedať vznik amnestickej miernej kognitívnej poruchy (aMCI), ktorá často predchádza Alzheimerovej chorobe.

Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okne

aMCI sa prejavuje najmä zhoršenou pamäťou, keď človek stále dokáže fungovať samostatne. U časti ľudí však prechádza do Alzheimerovej choroby. Podľa univerzity, väčšina štúdii skúma to, ako človek prechádza z miernej kognitívnej poruchy k Alzheimerovej chorobe. Vedcov preto zaujímalo, či dokážu odhadnúť riziko skôr, ešte keď boli kognitívne schopnosti účastníkov považované za normálne.

Článok pokračuje pod videom ↓

So slovenským tímom na výskume spolupracovali aj výskumníci z Liverpool John Moores University zo Spojeného kráľovstva a pracovali s údajmi amerického National Alzheimer’s Coordinating Center. Do analýzy zahrnuli údaje od 1 193 ľudí, konkrétne 742 žien a 451 mužov, ktorých sledovali viac ako sedem rokov. Počas toho obdobia sa u 240 z nich rozvinula amnestická mierna kognitívna porucha.

Súčasťou dát boli aj snímky mozgu z magnetickej rezonancie. Výskumníci sledovali oblasti mozgu, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri pamäti. Ľudia, ktorí mali podľa údajov z MRI tieto oblasti väčšie a lepšie zachované, mali nižšie riziko neskorších problémov..

MRI pomohla menej než sa očakávalo

Samotné údaje z magnetickej rezonancie však predpoveď zlepšili iba mierne, iba približne o jeden percentuálny bod. Väčšinu potrebných informácií dokázali modely získať už z bežnejšie dostupných údajov, ako sú vek, vzdelanie či výsledky jednoduchých vyšetrení od lekára.

vyšetrenie mozgu
Freepik

Výsledky tak naznačujú, že drahé a menej dostupné vyšetrenie ako je MRI nie je potrebné pri každom človeku, ale spoľahlivý odhad možno postaviť aj na ľahko dostupných údajoch. Podľa autorov by sa mohla cielene využívať napríklad pri ľuďoch s hraničným odhadom rizika alebo miernymi ťažkosťami s pamäťou.

Štúdia, ktorá bola uverejnená v odbornom časopise BMC Medical Informatics and Decision Making, porovnala klasický štatistický model (Coxovu regresiu) a dva modely strojového učenia. Jednoduchší štatistický model podľa výskumníkov fungoval rovnako dobre ako zložitejšia umelá inteligencia. Výsledky boli zároveň podobné u žien aj mužov. Pri odhadovaní zdravotného rizika teda nemusí automaticky platiť, že najkomplexnejšia technológia poskytne aj najlepší výsledok.

„Výskum je ukážkou toho, ako informatika a umelá inteligencia na FIIT STU prispievajú k riešeniu spoločensky dôležitých problémov v zdravotníctve, uviedla Martina Billichová, ktorá zastrešila celý výskum.

Závery však treba ešte overiť na ďalších nezávislých súboroch dát. Ak sa potvrdia, prvotný odhad rizika by sa mohol vo veľkej miere opierať o jednoduchšie a dostupnejšie údaje.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP