Pod povrchom Marsu sa môže ukrývať život. Vedci naznačili, ako ho hľadať

Vedcom sa podarilo vypestovať pozemské mikroorganizmy v extrémnych podmienkach, ktoré sú podobné ako na Červenej planéte. Podmienky bez kyslíka, pri mimoriadne nízkom tlaku a vo vode až sedemkrát slanšej než more. V tak nehostinných podmienkach dokázali mesiace rásť a rozmnožovať sa.

Experiment prináša nový pohľad na možný život, ktorý sa môže ukrývať pod povrchom Marsu. Za výskumom stojí tím vedený Adamom Robinsonom z Floridskej univerzity.

Cieľom bolo zistiť, či mikróby zvládnu dlhodobo fungovať aj v podobných nepriaznivých podmienkach ako sú na Marse. Počas 160 dní sa im podarilo pozorovať aj ich rozmnožovanie. Výsledky boli publikované v časopise Applied and Environmental Microbiology.

Vedci vytvorili roztok sedemkrát slanší ako more

Hoci nejde o objav života na Marse, experiment však prináša dôvod skúmať, či by sa pod jeho povrchom nemohli nachádzať obývateľné miesta. Dôležitou časťou výskumu sa stal mikroorganizmus Haloferax volcanii, ktorý patrí medzi extrémofily, teda organizmy, prispôsobujúce sa extrémnym podmienkam.

Vhodným kandidátom sa stal aj vďaka tomu, že dokáže tolerovať vysokú koncentráciu soli. Veľmi slané roztoky patria medzi prostredia, o ktorých sa uvažuje v súvislosti s možným životom práve na marťanskom území.

Vedci pripravili roztok približne sedemkrát slanší ako morská voda. Kultúry boli umiestnené do prostredia bez kyslíka, ktoré bolo bohaté na oxid uhličitý a s tlakom, ktorý predstavuje iba zlomok bežného pozemského atmosférického tlaku.

Mikróby dostávali dusičnan alebo chloristan, čo sú zlúčeniny relevantné pre podmienky na Marse, ktoré mohli pri bunkovom dýchaní využívať namiesto kyslíka.

Applied and Environmental Microbiology

Výskum ukázal, že mikróby aj pri tejto extrémnej kombinácii dokázali rásť, aj keď pomalšie než porovnateľné kultúry pri bežnom pozemnom tlaku. Kultúry, ktoré nedostali zlúčeniny dusičnanov a chloristanu ostali životaschopné, avšak nebol pri nich zaznamenaný rast. Vďaka tomu vedci dokázali rozlíšiť, čo presne bunky potrebujú aj na rozmnožovanie nielen na prežívanie.

V rastúcich kultúrach pri nízkom tlaku vznikali husté mikrobiálne vrstvy známe ako biofilmy, ktoré mohli pomáhať zadržiavať vodu v slanom roztoku. Počas viac ako päťmesačného experimentu jej totiž ubudlo len málo.

Podobné výskumy sú dôležité z hľadiska rozlišovania medzi stopami odumretých buniek a prejavmi stále aktívneho života. Budúce misie tak budú mať jasnejšiu predstavu o tom, aké signály majú pod povrchom hľadať.

Výsledky nepotvrdzujú život

Aj keď výskumníci mikróby vystavili extrémnym podmienkam, stále nenapodobnili úplne všetky. Kultúry udržiavali pri teplote približne 21 °C, pričom na väčšine území na Červenej planéte je oveľa chladnejšie. Mikroorganizmy navyše dostávali aj živiny.

„Prostredie, ktoré v tomto experimente napodobňujeme, nebolo na Marse pozorované, ale teoreticky sa predpokladá jeho existencia,“ vysvetlil Robinson.

Výsledky tak nepotvrdzujú, že na Červenej planéte existuje život. Naznačujú však, že mikróby by pod jeho povrchom mohli prežiť a aj sa rozmnožovať, ak by tam mali vhodnú teplotu, tekutú vodu a živiny. Výskum tiež môže pomôcť pri navrhovaní vhodných prístrojov na hľadanie života.

Čítajte viac z kategórie: Novinky