Slovensko kupuje radary za 148 miliónov eur. Majú dosah 400 km, neriešia však geografický problém

Vzdušný priestor sa nedá strážiť iba pohľadom na hranice štátu. Lietadlo letiace vysoko možno zachytiť ďaleko za nimi, zatiaľ čo malý objekt nízko nad zemou sa môže objaviť až podstatne bližšie.

Pre Slovensko je tento rozdiel zvlášť podstatný. Medzi radarom a cieľom tu často neleží rovina, ale hrebeň pohoria. Nové zariadenia majú armáde výrazne pomôcť, otázka znie: čo uvidia na druhej strane kopca?

Prvý radar už armáda skúšala

Slovensko si v roku 2021 objednalo od Izraela 17 trojrozmerných radarov stredného, malého a blízkeho dosahu za 148,2 milióna eur vrátane DPH. Pôvodne avizované dodávky sa oneskorili. V auguste 2026 hovorca ozbrojených síl pre STVR uviedol, že prvý dodaný radar stredného dosahu už nasadili a prebiehali jeho akceptačné skúšky. To je krok k prevzatiu techniky, nie potvrdenie, že všetkých 17 kusov už stráži oblohu.

Radary armáde pomáhajú určiť smer, vzdialenosť a výšku vzdušného cieľa. Údaje potom môže využiť pri vytváraní obrazu o situácii nad krajinou aj pri protivzdušnej obrane. Táto úloha je širšia než hľadanie dronov: zahŕňa aj lietadlá a ďalšie vzdušné objekty.

V hodnotení nákupu od Útvaru hodnoty za peniaze sa pri radaroch stredného dosahu uvádza požiadavka armády na 350 až 400 kilometrov. Je to požadovaný dosah, nie sľub, že radar na takú vzdialenosť zachytí každý cieľ pri akejkoľvek výške letu. Dokument osobitne uvádza aj požiadavku pre ciele s malou odrazovou plochou; ani tú nemožno bez ďalších podmienok preložiť na zaručený dosah proti konkrétnemu malému dronu.

Koľko kilometrov vidí radar pri zemi?

Predstav si radar na úplne rovnej krajine s anténou 30 metrov nad okolitým terénom. Jeho signál sa šíri smerom k cieľu, no povrch Zeme sa postupne zakrivuje. Nízko letiaci objekt sa preto môže dostať pod radarový horizont, hoci by sa stále nachádzal v papierovom dosahu zariadenia.

Pri bežnom zjednodušenom výpočte, ktorý počíta so štandardným ohybom rádiových vĺn v atmosfére, vychádzajú približné vzdialenosti takto: cieľ vo výške 10 metrov asi 31 kilometrov, vo výške 100 metrov asi 60 kilometrov a vo výške jedného kilometra asi 149 kilometrov. Ak by bol cieľ až vo výške okolo 8,6 kilometra, samotná geometria by umožnila priamu radarovú viditeľnosť približne na 400 kilometrov.

To nie sú predpovede výkonu slovenského radaru. Je to náš modelový výpočet horizontu pre rovnú krajinu, anténu vo výške 30 metrov a obvyklé atmosférické podmienky. Nezohľadňuje citlivosť zariadenia, veľkosť a materiál cieľa, rušenie ani spôsob spracovania odrazov. Aj americká Národná meteorologická služba vysvetľuje, že lúč s rastúcou vzdialenosťou sleduje priestor čoraz vyššie nad zemou.

United States Missile Defense Agency

Slovenské kopce menia celý obraz

Rovná krajina je však pre Slovensko iba pomôcka na vysvetlenie. Ak medzi radarom a nízko letiacim dronom stojí horský hrebeň, môže zakryť smer, ktorým by radar potreboval „vidieť“. Radar dokáže sledovať vyššie letiaci objekt nad hrebeňom, ale cieľ letiaci v údolí za ním môže zostať v jeho tieni.

Nie je to iba teoretická námietka. Útvar hodnoty za peniaze pri hodnotení projektu výslovne opisuje miesta v nízkych výškach na východe Slovenska, ktoré väčšie radary zo svojich stanovíšť nemôžu pokryť pre hornatý terén. Práve tam majú pomáhať radary s menším dosahom. Dokument obsahuje aj odlišné modely pokrytia pre ciele vo výške 300 a 3 000 metrov.

Z toho vyplýva podstatný rozdiel: ďalší radar nemusí byť užitočný len preto, že „vidí ďalej“. Môže byť dôležitý tým, odkiaľ sa pozerá. Viac stanovíšť umožňuje sledovať niektoré priestory z rôznych smerov a vykrývať miesta, ktoré jednému radaru zakrýva terén. Presné pokrytie nových slovenských radarov by však vyžadovalo poznať ich umiestnenie, výšku antén a profil krajiny.

Pri veľmi nízkych cieľoch môžu radarový obraz dopĺňať aj iné senzory. Pri plánovanom akustickom systéme SkySense sme už rozoberali, prečo by zvukový senzor v teréne mohol zachytiť dron aj tam, kde ho vzdialenejší radar nemá vo výhľade. Ani taký senzor však sám osebe nezaručuje zachytenie každého dronu.

Izraelská objednávka teda môže výrazne zlepšiť prehľad armády o slovenskom nebi. Číslo 400 kilometrov však odpovedá na inú otázku než „uvidíme dron za najbližším kopcom?“. O tom rozhodne výška letu, terén a to, ako sa údaje z viacerých radarov a ďalších senzorov spoja do jedného obrazu.

Čítajte viac z kategórie: Novinky