Rusko testuje citlivú časť Európy. Británia nasadzuje flotilu dronov a varuje pred útokmi

Bezpečnostná situácia v severnom Atlantiku dosahuje úroveň napätia, akú Európa nezažila od čias studenej vojny. Ruské námorníctvo totiž čoraz intenzívnejšie mapuje zraniteľné miesta na morskom dne, najmä kľúčové podmorské dátové káble a energetické prepojenia spájajúce kontinent so svetom.

Prvý námorný lord a veliteľ britského kráľovského námorníctva generál Gwyn Jenkins vystúpil s varovaním, že kontrola nad týmito trasami je pre prežitie ostrovného štátu aj celého západného bloku absolútne existenčná. Ak by došlo k narušeniu námorných ciest, moderná ekonomika by sa zrútila v priebehu niekoľkých dní. Situácia pritom úzko súvisí s tým, ako NATO mení taktiku a zavádza nový plán obrany proti ruským hrozbám.

Podľa oficiálneho vyhlásenia zverejneného na britskom vládnom portáli gov.uk nasadzuje Royal Navy v priemere dve vojnové lode každý týždeň výhradne na monitorovanie pohybu ruských plavidiel v bezprostrednej blízkosti britských a európskych vôd.

Boj o Atlantik 2.0 a Churchillov odkaz

Jenkins vo svojom prejave v londýnskej budove Admiralty House opakovane odkázal na historickú bitku o Atlantik z druhej svetovej vojny. Pripomenul pamäti Winstona Churchilla, ktorý otvorene priznal, že jediná vec, ktorá mu počas vojny naháňala skutočný strach, bola hrozba nemeckých ponoriek U-boot a strata kontroly nad zásobovacími trasami.

Dnes je situácia podľa velenia námorníctva ešte citlivejšia. Až takmer 100 % britského medzinárodného obchodu, zásobovania potravinami, energiami a surovinami závisí priamo od námornej dopravy. Napriek tomu v spoločnosti panuje nebezpečný paradox, kedy verejnosť vníma oceán ako niečo vzdialené a samozrejmé.

Digitálna infraštruktúra pridala do tejto rovnice úplne nový rozmer. Cez dno Atlantiku prechádzajú optické káble, ktoré zabezpečujú stovky terabitov dát za sekundu a držia v chode globálne finančné transakcie. Ich cielené poškodenie by znamenalo okamžitý výpadok komunikácie medzi kontinentmi.

Pokročilé ruské technológie a tiché ponorky

Ruská federácia do modernizácie svojich podmorských kapacít investovala masívne prostriedky. Disponuje špecializovanými hlbokomorskými výskumnými ponorkami a špionážnymi loďami patriacimi pod Hlavné riaditeľstvo hlbokomorského výskumu (GUGI), ktoré dokážu operovať v hĺbkach niekoľkých kilometrov.

Tieto jednotky sú schopné nielen pasívne odpočúvať komunikáciu, ale pomocou robotických ramien aj fyzicky prestrihnúť káble alebo umiestniť nálože s časovým odkladom. Ruské útočné ponorky novej generácie sú navyše mimoriadne tiché, čo zásadne komplikuje ich včasnú detekciu pomocou bežných sonarov.

Severný Atlantik, Nórske more a Arktída podľa britského velenia nepredstavujú žiadne vzdialené bojisko, ale tvoria otvorenú námornú hranicu s Ruskom. Akékoľvek oslabenie hliadkovania v takzvanom GIUK koridore (Grónsko, Island, Spojené kráľovstvo) vytvára priestor pre voľný prienik nepozorovaných plavidiel priamo k európskemu pobrežiu.

Vzniká nová aliancia Severných námorníctiev

V reakcii na stupňujúce sa riziko posilňuje spoluprácu desať štátov združených v iniciatíve Joint Expeditionary Force (JEF). Ide o vojenské zoskupenie pod vedením Veľkej Británie, ktoré zahŕňa Holandsko, trojicu pobaltských krajín a päť severských štátov vrátane Fínska a Švédska.

Tieto krajiny ešte tento rok dokončia a podpíšu komplexnú dohodu Northern Navies. Cieľom nie sú len občasné spoločné cvičenia, ale vytvorenie trvalej, plne integrovanej námornej sily, ktorá bude nepretržite strážiť kľúčové námorné zóny a podmorské koridory.

Vďaka integrácii senzorov a výmene spravodajských dát v reálnom čase dokážu spojenci pokryť rozsiahle územia od Baltského mora až po arktický šelf, čím sa minimalizujú slepé miesta v obrane severného krídla NATO.

Hybridná flotila: Vojnové lode doplnia autonómne roje

Najväčšia transformácia však čaká samotnú taktiku námorného boja. Jenkins otvorene deklaroval, že brániť obrovské plochy oceánu výhradne pomocou drahých posádkových plavidiel už v 21. storočí nie je možné. Jediná samostatne operujúca fregata alebo torpédoborec predstavuje príliš zraniteľný a nákladný cieľ.

Budúcnosť Royal Navy preto spočíva v koncepte hybridného námorníctva. Veľké bojové lode budú slúžiť ako veliace uzly pre rozsiahle siete autonómnych systémov. Tie budú zahŕňať bezposádkové sprievodné plavidlá, hladinové drony a prieskumné ponorné roboty vybavené umelou inteligenciou.

Tieto autonómne senzory dokážu celé mesiace ležať na morskom dne alebo hliadkovať v kritických úžinách a okamžite odosielať akustické dáta pri zaznamenaní podozrivého kontaktu. Armáda tak získa nepretržitý prehľad o dianí pod hladinou bez potreby neustáleho nasadzovania stoviek námorníkov do rizikových oblastí.

Čo to znamená pre bezpečnosť celej Európy

Zabezpečenie Atlantiku nie je len britskou záležitosťou, ale priamo ovplyvňuje celú Európsku úniu vrátane stredoeurópskych krajín. V prípade otvoreného konfliktu by práve cez severoatlantické trasy prúdila všetka materiálna a vojenská pomoc zo Spojených štátov do Európy.

Ruská stratégia testovania hraníc ukazuje, že moderné vedenie vojny sa presunulo do šedej zóny, kde sa útoky na kritickú infraštruktúru dajú len ťažko jednoznačne prisúdiť konkrétnemu vinníkovi. Rýchla modernizácia flotíl a prechod na robotické prieskumné siete je tak jediným spôsobom, ako udržať strategickú rovnováhu a odradiť protivníka od pokusov o sabotáž.

Čítajte viac z kategórie: Novinky