NATO mení taktiku. Zavádza nový plán obrany proti ruským dronom a raketám

Východná hranica Severoatlantickej aliancie čelí stupňujúcemu sa tlaku. Po tom, čo stíhačky NATO museli nad územím Litvy zostreliť útočný dron, aliancia oficiálne oznámila plnú implementáciu nového plánu integrovanej protivzdušnej a protiraketovej obrany. Tento krok predstavuje zásadný odklon od doterajšej praxe a reaguje na čoraz častejšie prenikanie bezpilotných prostriedkov a riadených striel do aliančného priestoru.

Incidenty sa v posledných mesiacoch množia v Pobaltí aj v regióne Čierneho mora. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen označila nočné zostrelenie dronu nad Litvou za súčasť širšieho vzorca provokácií a hybridných aktivít, ktorými Moskva systematicky testuje pripravenosť európskej obrany a jej reakčnú dobu.

Podľa vyjadrení vojenských predstaviteľov, ktoré zverejnil odborný portál twz.com, preberá velenie nad zavádzaním nových obranných mechanizmov generálporučík letectva USA Jason T. Hinds. Ten v súčasnosti velí Vzdušným silám USA v Európe a Afrike a zároveň zastáva post veliteľa Spojeneckého vzdušného veliteľstva NATO. Vývoj na bojisku navyše komplikuje neustála modernizácia technológií, pričom aj Ukrajina čelí novým dronom, ktoré Rusko zrýchlilo až na 500 km/h.

Koniec hliadkovania, nastupuje aktívna obrana

NATO sa dlhé roky spoliehalo na takzvaný air policing, teda mierovú misiu zameranú na monitorovanie vzdušného priestoru a vizuálnu identifikáciu neznámych lietadiel. Tento prístup však už dnešnej realite nestačí. Generál Hinds zdôraznil, že aliancia definitívne prešla k režimu plnohodnotnej protivzdušnej obrany.

Rozdiel medzi týmito dvoma režimami je priepastný. Zatiaľ čo hliadkovanie bolo určené pre mierové podmienky a viazalo kapacity bez možnosti rýchlej kinetickej odpovede, aktívna obrana integruje senzory, veliteľské systémy a palebné prostriedky do jedného funkčného reťazca s právomocami okamžite konať.

V praxi to znamená, že ak radarové systémy zachytia neidentifikovaný objekt smerujúci k hraniciam aliancie, velitelia majú k dispozícii predpripravené postupy na jeho okamžité sledovanie a prípadné zničenie bez zbytočného byrokratického zdržania.

Plán 12000 a misia Eastern Sentry

Kľúčovým pilierom novej stratégie je operačný plán s názvom Standing Defense Plan 12000. Tento dokument vytvára komplexný rámec pre prepojenie národných systémov protivzdušnej obrany jednotlivých členských štátov do jednotného velenia pod hlavičkou NATO.

Dopĺňa ho misia EVA (Enhanced Vigilance Activity) Eastern Sentry, ktorú aliancia iniciovala po sérii narušení vzdušného priestoru. Do misie sa zapájajú ďalšie stíhacie lietadlá, prieskumné stroje včasnej výstrahy typu AWACS, bezpilotné prostriedky aj pozemné raketové batérie.

Cieľom misie Eastern Sentry je vytvoriť nepretržitý dáždnik nad štátmi od Baltského až po Čierne more. Tento dáždnik zabezpečuje, aby aliancia dokázala detegovať hrozby ešte pred tým, než prekročia samotnú hranicu členských štátov.

Ekonomická pasca pri zostreľovaní lacných dronov

Jednou z najväčších výziev modernej protivzdušnej obrany zostáva ekonomická efektivita. Hoci stíhačky NATO dokážu samovražedné drony spoľahlivo zničiť, použitie sofistikovaných rakiet vzduch-vzduch v hodnote stoviek tisíc eur proti lacným dronom nie je dlhodobo udržateľné.

Generál Hinds otvorene priznal, že aliancia sa v súčasnosti nachádza na nesprávnej strane nákladovej krivky. Nasadenie špičkových stíhačiek a ťažkých systémov ako Patriot je síce vysoko spoľahlivé, no finančne mimoriadne náročné.

NATO preto intenzívne pracuje na zavedení lacnejších riešení. Európske štáty začínajú masívnejšie nasadzovať laserom navádzané rakety, ako je americký systém APKWS kalibru 70 mm, ktorý britské kráľovské letectvo (RAF) integrovalo na stíhačky Typhoon. Francúzsko úspešne otestovalo obdobné 68 mm rakety na strojoch Rafale, čo znižuje cenu jedného zostrelu o desiatky percent.

Hybridné útoky ako test aliančnej jednoty

Ruské operácie v šedej zóne sa neobmedzujú len na bezpilotné stroje v Pobaltí. V Nemecku úrady vyšetrujú pokus o útok na letisko Lipsko-Halle, zatiaľ čo v Poľsku v júli dopadla riadená strela AS-23 približne 80 km od ukrajinských hraníc.

Vojenskí analytici sa zhodujú, že takéto incidenty majú za úlohu preskúmať reakčné časy radarov a spôsoby komunikácie medzi členskými štátmi. Moskva sa vyhýba priamej vojenskej konfrontácii s celou alianciou, no využíva hybridné páky na vyvolávanie neistoty.

Generál Hinds poznamenal, že hybridné aktivity môžu byť jedným z mála nástrojov, ktoré protivníkovi zostávajú, keďže aliancia disponuje prevahou vo všetkých hlavných doménach. Rizikom však zostáva možná eskalácia, ak by jednotlivé incidenty prerástli do vážnejšej bezpečnostnej krízy.

Zhrnutie a budúcnosť obrany východného krídla

Zavedenie nového plánu protivzdušnej obrany Standing Defense Plan 12000 predstavuje zásadný technologický a organizačný míľnik pre bezpečnosť celej Európy. Aliancia si uvedomuje, že éra pomalých reakcií a pasívneho sledovania sa skončila.

V najbližších mesiacoch možno očakávať ďalšie posilňovanie pozemných systémov krátkeho a stredného dosahu na východnej hranici. Popri drahých batériách Patriot dostanú priestor moderné kanónové systémy, lacnejšie riadené strely aj prostriedky elektronického boja.

Schopnosť rýchlo a lacno eliminovať prichádzajúce hrozby bude kľúčovým faktorom odstrašenia. NATO tým vysiela jasný signál, že jeho vzdušný priestor zostáva pevne chránený proti akýmkoľvek pokusom o narušenie suverenity.

Čítajte viac z kategórie: Novinky