Príroda opäť ukázala, že najlepšie technologické a medicínske riešenia má dávno vymyslené. Medzinárodný tím vedcov pod vedením biológa Seana B. Carrolla prišiel na to, ako sa jedovaté hady chránia pred vlastným smrteľným uhryznutím. Odpoveď ležala priamo v ich krvnom obehu v podobe špecifických proteínov.

Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okne

Kombináciou týchto prírodných molekúl dokázali vedci vytvoriť univerzálnu ochranu proti jedu viacerých druhov vretenicovitých hadov. Nová štúdia publikovaná v prestížnom vedeckom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS) ukazuje, že laboratórne namiešaný koktail je až 10-krát silnejší než bežne dostupné protijady.

Tento prelom môže priniesť revolúciu do liečby hadieho uštipnutia, ktoré patrí k najviac zanedbávaným zdravotným hrozbám planéty. Moderné technológie a veda tak opäť posúvajú hranice možného, podobne ako keď zelená energia konečne vytláča uhlie na globálnych trhoch.

Zabijak, ktorý ročne pripraví o život vyše 100-tisíc ľudí

Uhryznutie jedov

Štúdia ICCT o emisiách plug-in hybridov

atým hadom predstavuje obrovský globálny problém, na ktorý sa v rozvinutom svete často zabúda. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odhaduje, že hadí jed pripraví každý rok o život 80 000 až 140 000 ľudí na celom svete.

Článok pokračuje pod videom ↓

Státisíce ďalších obetí prežijú, no odchádzajú s trvalým poškodením zdravia, amputáciami končatín alebo chronickými poruchami zrážanlivosti krvi. Najviac trpia obyvatelia v odľahlých vidieckych oblastiach Afriky, Ázie a Južnej Ameriky, kde je kvalitná zdravotná starostlivosť vzácnosťou.

Dostať sa k účinnému protijedu včas býva v týchto končinách takmer nemožné. Navyše samotné sérum je drahé, vyžaduje chladenie a pri nesprávnom type hada nemusí zabrať vôbec.

Prečo bežné konské protijady zlyhávajú

Výroba protijadov sa za posledné storočie prakticky nezmenila. Farmaceutické firmy stále používajú metódu, pri ktorej vystavia kone alebo ovce malým dávkam hadieho jedu a následne z ich krvi izolujú vytvorené protilátky.

Tento proces so sebou nesie obrovské nevýhody. Zvieracie protilátky môžu u človeka vyvolať závažné imunitné reakcie, vrátane anafylaktického šoku, čo liečbu ešte viac komplikuje a predražuje.

Účinnosť takéhoto séra navyše silno kolíše v závislosti od konkrétnej šarže zvieraťa a jedu. Jeden hadí jed totiž obsahuje aj 100 rôznych toxických proteínov, ktoré bežné protilátky nedokážu spoľahlivo pokryť všetky naraz.

Evolučná záhada trvajúca 50 miliónov rokov

Herpetológovia už pred sto rokmi vedeli, že vretenice a štrkáče sú voči vlastnému jedu podozrivo odolné. Ak sa had omylom uhryzol sám alebo pohrýzol iného jedinca svojho druhu pri párení, nič sa mu nestalo.

Až v roku 2022 Carrollov tím identifikoval v krvi štrkáča diamantového prvý ochranný proteín s názvom FETUA-3. Ten dokáže spoľahlivo zablokovať metaloproteinázy, ktoré v tele obete rozkladajú tkanivá a spôsobujú masívne vnútorné krvácanie.

Vedci zistili, že tieto molekulárne štíty si hady udržiavajú už viac ako 50 miliónov rokov evolúcie. Príroda musela vyvinúť dokonalý vnútorný protijed, aby hady nezahynuli pri konzumácii vlastnej otrávenej koristi.

Koktail proteínov, ktorý zničil smrteľné toxíny

Samotný proteín FETUA-3 však nestačil na úplnú záchranu života pred masívnou dávkou jedu. Zmiernil síce krvácanie, no nezastavil ďalšie deštruktívne enzymatické procesy v organizme.

Zlom prišiel v momente, keď výskumníci skombinovali viacero typov proteínov rodiny FETUA dokopy. Vznikla tak zmes, ktorá útočí na rôzne triedy toxínov súčasne a navzájom násobí svoj ochranný účinok.

V laboratórnych testoch táto optimalizovaná kombinácia úplne neutralizovala smrteľné účinky štrkáčieho jedu. Poskytla navyše širokospektrálnu ochranu aj pred jedmi iných vretenicovitých hadov, ktoré sa vyvíjali oddelene celé milióny rokov.

Laboratórna výroba bez utrpenia zvierat

Tento objav otvára dvere k úplne novej generácii rekombinantných protijadov. Tie už nebude potrebné získavať z krvi koní či oviec na farmách, ale vyrobia ich bioreaktory priamo v sterilných laboratóriách.

Takáto syntetická výroba zaručí stabilnú kvalitu, zníži výrobné náklady a odstráni riziko nebezpečných alergických reakcií u pacientov. Nové liečivo navyše vydrží oveľa dlhšie a bude ľahšie distribuovateľné do rozvojových krajín.

Prvé praktické nasadenie novej látky vedci očakávajú vo veterinárnej medicíne pri liečbe uštipnutých psov a hospodárskych zvierat. Po úspešných klinických testoch by mala nasledovať verzia pre ľudí, ktorá môže ročne zachrániť desiatky tisíc ľudských životov.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP