Najmenší štát sveta chce vyrábať všetku elektrinu sám. Postaví solár za 100 miliónov €

Vatikán má rozlohu približne 44 hektárov a menej než 900 obyvateľov. Nová elektráreň, ktorou si chce zabezpečiť vlastnú elektrinu, však vznikne na území niekoľkonásobne väčšom než celý mestský štát.

Podľa informácií agentúry Reuters pripravuje Svätá stolica agrivoltický projekt s predpokladaným výkonom 80 až 90 MW a cenou približne 100 miliónov eur. Elektráreň má vzniknúť na pozemku Santa Maria di Galeria na severozápadnom okraji Ríma, ktorý patrí Vatikánu.

Pozemok má približne 450 hektárov a od 50. rokov minulého storočia na ňom fungujú vysielacie zariadenia Vatikánskeho rozhlasu. Samotné solárne panely majú podľa zdrojov Reuters zabrať približne 200 hektárov, teda takmer polovicu areálu. Nejde pritom o klasický solárny park, pod ktorým zostane prakticky nevyužitá pôda.

Panely majú byť osadené tak, aby sa pod nimi naďalej dalo hospodáriť. Reuters uvádza aj použitie sledovacích konštrukcií, ktoré natáčajú panely podľa polohy Slnka. Vyvýšené panely zároveň vytvárajú tieň, ktorý môže obmedziť odparovanie vody z pôdy a čiastočne chrániť plodiny pred extrémnym počasím.

Práve v tom spočíva hlavná pointa agrivoltiky: jeden pozemok nemusí byť určený buď na výrobu potravín, alebo na výrobu elektriny. Môže robiť obe veci súčasne.

V redakcii sme túto technológiu už podrobnejšie riešili aj zo slovenského pohľadu. Slovenská legislatíva dnes podobné projekty komplikuje, pretože poľnohospodársku pôdu a výrobu elektriny stále nevie prirodzene skombinovať v jednom režime.

Chcú pokryť celý štát

Samotný projekt nie je úplnou novinkou. Jeho korene siahajú do roku 2024, keď pápež František v dokumente Fratello Sole nariadil prípravu agrivoltického systému v Santa Maria di Galeria. V júli 2025 následne Vatikán a Taliansko podpísali bilaterálnu dohodu a tá vstúpila do platnosti v máji 2026. Oficiálny Vatican News už vtedy uvádzal, že cieľom je dodávať obnoviteľnú elektrinu Vatikánskemu mestskému štátu a pritom zachovať poľnohospodárske využitie pozemku.

Pápež Lev XIV. následne založil nadáciu Fratello Sole, ktorej úlohou je projekt realizovať. V oficiálnom dokumente sa už priamo hovorí o úplnej energetickej sebestačnosti Vatikánskeho mestského štátu a o napájaní vysielacieho centra Vatikánskeho rozhlasu.

Cena približne 100 miliónov eur, výkon 80 až 90 MW a harmonogram 18 až 24 mesiacov pochádzajú podľa Reuters od ľudí zapojených do rokovaní o projekte. Vatikán tieto konkrétne parametre Reuters bezprostredne nepotvrdil. Verejná súťaž na stavebné práce sa má podľa agentúry začať v najbližších týždňoch. Ak harmonogram vydrží, systém môže byť hotový približne do dvoch rokov.

Elektrina pritom nebude slúžiť iba malej ploche za múrmi Vatikánu. Napájať má aj Vatikánsky rozhlas a podľa zdrojov Reuters by časť energie mohli využívať ďalšie nehnuteľnosti prepojené so Svätou stolicou, napríklad rímska detská nemocnica Bambino Gesù. Prebytky, ktoré Vatikán nespotrebuje, majú smerovať do talianskej elektrizačnej sústavy.

Unsplash

Konzervatívne vychádza výroba okolo 120 až 135 GWh ročne

Výkon 80 až 90 MW znie pôsobivo, ale samotný inštalovaný výkon ešte nepovie, koľko elektriny elektráreň za rok skutočne dodá. Rozhoduje slnečné žiarenie, orientácia panelov, teploty, straty systému, tienenie aj použitá konštrukcia. Európska komisia prevádzkuje systém PVGIS, ktorý počíta fotovoltický potenciál podľa konkrétnej lokality a zahŕňa okrem slnečného žiarenia napríklad teplotu, vietor či vlastnosti panelov.

Aktuálny odhad založený na dátach PVGIS pre Rím počíta pri dobre umiestnenej fotovoltike približne s 1 494 kWh elektriny ročne z každého nainštalovaného kWp.

Skutočná výroba však môže byť vyššia. Reuters totiž pri projekte spomína sledovacie konštrukcie panelov, zatiaľ čo náš konzervatívny prepočet používa produkciu typickú pre optimálne orientovaný pevný systém. Bez presnej technickej konfigurácie elektrárne by však bolo predčasné pripisovať jej konkrétny bonus za tracking.

Pre porovnanie, ďalší veľký taliansky agrivoltický park Vizzini na Sicílii má pri výkone 225,5 MW podľa investora vyrábať približne 405 GWh ročne. Talianske podmienky teda umožňujú veľmi vysokú produkciu, no juh Sicílie má zároveň lepšie solárne podmienky než okolie Ríma.

Takáto elektráreň by utiahla domácnosti v Trnave viac než na dvakrát

Až slovenské porovnanie ukazuje, aký veľký je 80 až 90 MW projekt na štát s menej než tisíckou obyvateľov. Trnava mala na konci roka 2025 približne 62 700 obyvateľov. Prešov má podľa údajov Štatistického úradu SR približne 81 200 obyvateľov.

Aby sme sa vyhli zavádzajúcemu porovnaniu s fabrikami, kanceláriami či veľkými obchodnými centrami, porovnali sme výrobu Vatikánu iba s elektrickou spotrebou domácností v mestách tejto veľkosti.

Gemini - Ilustračný obrázok

Štatistický úrad uvádza, že priemerná mestská bytová domácnosť má približne 2,6 člena. Slovenská inovačná a energetická agentúra zase pre domácnosť, ktorá elektrinou nekúri ani neohrieva vodu, pracuje s typickou ročnou spotrebou okolo 2 200 kWh. Podobné číslo používa aj ÚRSO, ktorý pri bežnej domácnosti v bytovom dome počíta približne s 2 272 kWh ročne.

Pri takomto modelovom prepočte má Trnava približne 24-tisíc bytových domácností a ich základná spotreba elektriny vychádza okolo 53 GWh ročne. Výroba vatikánskeho projektu na úrovni 120 až 135 GWh by preto teoreticky stačila na základnú spotrebu elektriny trnavských domácností približne 2,3- až 2,5-krát.

Pri Prešove vychádza približne 31-tisíc bytových domácností a modelová spotreba okolo 69 GWh ročne. Vatikánska elektráreň by teda predstavovala asi 1,7- až 2-násobok elektriny potrebnej pre domácnosti mesta veľkosti Prešova.

Toto porovnanie neznamená, že by 90 MW solárny park dvakrát napájal „celú Trnavu“. Priemysel, služby, verejné budovy, doprava či elektrické vykurovanie by spotrebu mesta výrazne zvýšili. Ukazuje však mierku projektu omnoho lepšie než samotné číslo 90 MW.

Vatikán si vybral projekt, ktorý na Slovensku stále naráža na zákony

Zaujímavý kontrast vzniká práve pri pohľade na Slovensko. Vatikán chce na 200 hektároch súčasne vyrábať viac než sto gigawatthodín elektriny ročne a zachovať poľnohospodársku činnosť. Na Slovensku pritom SAPI dlhodobo upozorňuje, že legislatíva stále núti vlastníka poľnohospodárskej pôdy prakticky voliť medzi pestovaním a výrobou elektriny.

Samotná agrivoltika pritom už nie je experimentálnou kuriozitou. V Taliansku vzniká 225,5 MW projekt Vizzini, podobné systémy fungujú v Rakúsku a viacerých ďalších krajinách.

Vatikánsky projekt je však zaujímavý niečím iným. Najmenší štát na svete nepoužíva solár iba ako doplnkový ekologický projekt na niekoľkých strechách. Stavia zdroj s výkonom porovnateľným s veľkými komerčnými elektrárňami a otvorene si dáva cieľ pokryť vlastnú spotrebu elektriny.

Nie je to pritom prvý vatikánsky krok k solárnej energii. Už v roku 2008 dostala audienčná hala Pavla VI. približne 2 400 fotovoltických panelov. Nový projekt pri Ríme je však rozmerovo úplne inde.

Ak sa potvrdí výkon 80 až 90 MW a elektráreň bude fungovať podľa dnešných plánov, Vatikán sa môže zmeniť na nezvyčajný európsky energetický experiment: štát menší než jeden väčší slovenský sídliskový celok bude vyrábať elektrinu v objeme, ktorý sa dá porovnávať so spotrebou desiatok tisíc slovenských domácností.

A pre Slovensko je možno najzaujímavejšia iná otázka. Nie či agrivoltika funguje, ale ako dlho budeme sledovať jej výstavbu za hranicami, zatiaľ čo domáce projekty zostávajú zaseknuté na legislatívnom rozdelení medzi pole a elektráreň.

Čítajte viac z kategórie: Novinky