Európania opäť kupujú tepelné čerpadlá. Krajiny našli jednoduchý trik, Slováci však majú smolu

Tepelné čerpadlá sa v Európe vracajú do hry v momente, keď sa z vykurovania opäť stáva geopolitická téma. Domácnosti po rokoch vysokých cien energií neriešia iba to, čo je ekologickejšie. Riešia hlavne to, čo ich v zime nezruinuje. A práve tu sa ukazuje jednoduchá vec, ktorú veľa štátov dlhé roky ignorovalo. Ak chceš, aby ľudia odchádzali od plynu, elektrina nesmie byť daňovo trestaná viac než fosílne palivá.

Podľa dát European Heat Pump Association sa v prvom polroku 2026 predalo v 12 európskych krajinách približne 1,163 milióna rezidenčných tepelných čerpadiel. V rovnakom období roka 2025 to bolo 1,048 milióna kusov, teda medziročný rast o 11 %. Ide o dáta z Rakúska, Belgicka, Švajčiarska, Dánska, Fínska, Francúzska, Nemecka, Talianska, Holandska, Nórska, Portugalska a Švédska.

Na trend upozornil aj The Guardian, ktorý rast spája s dvomi faktormi: drahšou ropou a plynom po kríze v Hormuzskom prielive a krokmi niektorých štátov, ktoré začali znižovať daňové zaťaženie elektriny. Európska komisia zároveň v elektrifikačnom pláne tlačí na to, aby daň na elektrinu nebola vyššia než daň na plyn.

Rozhoduje pomer elektriny a plynu

Tepelné čerpadlo má jednu zásadnú výhodu: teplo nevyrába priamo spaľovaním paliva, ale presúva ho z okolia do domu. Preto môže z jednej kilowatthodiny elektriny dodať viac kilowatthodín tepla. Lenže táto výhoda má hranicu. Ak je elektrina oproti plynu príliš drahá, ekonomika sa začne lámať.

Práve to je hlavný dôvod, prečo sa v Európe dnes nerieši iba cena samotného zariadenia. Rieši sa pomer cien energií. Európska komisia na svojej stránke k Heat Pump Accelerator Platform uvádza, že pomer ceny elektriny k plynu patrí medzi kľúčové faktory, ktoré ovplyvňujú ekonomiku tepelných čerpadiel. Medzi riešeniami sa spomínajú konkurencieschopnejšie ceny elektriny, inteligentné tarify, flexibilita siete a stabilné podporné schémy.

Canva/ChatGPT

The Guardian uvádza konkrétny príklad Belgicka, kde má byť od roku 2026 elektrina lacnejšia o 3 % a plyn drahší o 3 %. Nejde o obrovské číslo, ale signál je jasný. Štát prestáva trestať technológiu, ktorú chce podporovať. A presne toto je bod, ktorý je dôležitý aj pre Slovensko.

Slovensko má dotácie, no problém je inde

Slovenská domácnosť dnes pri tepelnom čerpadle prirodzene pozerá najprv na cenu zariadenia. Tá je vysoká a bez podpory vie odradiť aj domácnosť, ktorej by sa čerpadlo technicky hodilo. Cez program Zelená domácnostiam je základná podpora na tepelné čerpadlo 400 eur za kilowatt výkonu, maximálne 4 000 eur. Pri zvýhodnení môže stúpnuť na 460 eur za kilowatt a maximálne 4 600 eur, ak domácnosť spĺňa určené podmienky.

Dotácia rieši najmä vstupnú cenu. Nerobí automaticky z tepelného čerpadla najlacnejší spôsob kúrenia pre každý dom. Ak je dom nezateplený, má vysokoteplotné radiátory, veľké tepelné straty a domácnosť nemá vhodnú tarifu, výsledok môže byť horší než reklamný výpočet. Preto sme už pri porovnaní tepelných čerpadiel a plynových kotlov písali, že rozhoduje konkrétny dom.

ChatGPT (úprava redakcie)

Na druhej strane, plyn prestáva byť istota. ÚRSO pri cenách energií na rok 2026 uvádza, že koncové ceny plynu pre domácnosti sú oproti štátom dotovaným cenám z predchádzajúceho roka vyššie približne o 33 %. Pri tarife D3, teda varenie, ohrev vody a kúrenie, počíta úrad s priemernou spotrebou 21 000 kWh a ročným nákladom 1 360,08 eura bez DPH.

To je presne dôvod, prečo bude téma tepelných čerpadiel u nás čoraz citlivejšia. Ak plyn porastie a elektrina zostane zaťažená tak, že sa domácnostiam oplatí menej, prechod sa zasekne. Ak sa však pomer upraví, ekonomika tepelných čerpadiel sa zmení rýchlejšie než samotné dotácie.

Nestačí kúpiť technológiu, treba zmeniť pravidlá

Európske dáta ukazujú, že trh s tepelnými čerpadlami nereaguje iba na klimatické ciele. Reaguje na účty. Keď sú fosílne palivá drahšie a elektrina férovejšie nastavená, domácnosti začnú meniť rozhodovanie. Keď je elektrina umelo drahá a plyn politicky tlmený, čerpadlo môže vyzerať dobre v stratégii, ale slabšie vo faktúre.

Ak chceme, aby tepelné čerpadlá neboli iba riešením pre novostavby a dobre zateplené domy s vyšším rozpočtom, nestačí rozdávať poukážky. Treba riešiť tarify, distribučné poplatky, inteligentné meranie, nočné a dynamické ceny, posilnenie sietí a kombináciu s fotovoltikou alebo batériou tam, kde to dáva zmysel.

Rovnaký smer už vidno aj v európskej debate o elektrifikácii. Brusel chce tlačiť domácnosti, dopravu aj priemysel smerom k elektrine, ale sám priznáva, že bez úpravy cien, daní a sieťových poplatkov to nebude fungovať. Práve o tom bol aj náš nedávny článok o veľkom elektrifikačnom pláne EÚ, ktorý má postupne zasiahnuť autá, kúrenie aj plynové kotly.

Tepelné čerpadlo preto nie je zázračná krabica, ktorá automaticky porazí plyn v každom dome. Je to technológia, ktorej úspech stojí na veľmi obyčajnej matematike. Čím lacnejšia a flexibilnejšia bude elektrina voči plynu, tým viac domácností začne vážne riešiť výmenu kotla. Európa to už pochopila. Slovensko sa teraz musí rozhodnúť, či bude domácnostiam pomáhať iba dotáciou na nákup, alebo aj pravidlami, ktoré dávajú zmysel pri mesačnom účte.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia