Ak miluješ pikantné, daj si pozor. Veľké množstvo čili násobne zvyšuje riziko zákernej rakoviny

Čili papričky sú pre mnohých z nás doslova drogou. Tá príjemná bolesť na jazyku, ktorú spôsobuje chemická zlúčenina kapsaicín, dokáže bežné jedlo posunúť na úplne novú úroveň. Roky sa navyše hovorilo o tom, ako kapsaicín pomáha v boji proti zápalom či dokonca rakovine v laboratórnych podmienkach. Lenže to, čo funguje v skúmavke, nemusí dopadnúť rovnako dobre v ľudskom tele.

Rozsiahla analýza publikovaná vo vedeckom časopise Frontiers in Nutrition sa pozrela na reálne dáta tisícok ľudí. Výsledky nie sú dvakrát príjemné – milovníci extrémne pikantných jedál by mali zbystriť pozornosť.

Podobne ako pri iných medicínskych objavoch, aj v tomto prípade vyplynulo z najnovších zistení, že nadmerná konzumácia čili môže pôsobiť ako spúšťač závažných onkologických problémov v tráviacom trakte. Najviac bije do očí hrozba spojená s pažerákom.

Kým pri výskume iných závažných ochorení vedci často nachádzajú nečakaných pomocníkov, pri pálivých papričkách narážajú na dvojsečnú zbraň. Kapsaicín totiž dokáže bunky chrániť, no pri nesprávnych podmienkach ich môže aj dráždiť a podporovať rast nádorov.

Trojnásobne vyššie riziko pre pažerák

Výskumníci spojili údaje zo 14 pozorovacích štúdií, do ktorých sa zapojilo viac ako 11-tisíc účastníkov. Z tohto počtu malo vyše 5-tisíc pacientov diagnostikovanú rakovinu tráviaceho traktu. Keď porovnali ľudí, ktorí jedli čili minimálne, s tými, ktorí si ho dopriali vo veľkom, objavili jasné prepojenie.

Celkové riziko vzniku rakoviny tráviaceho traktu bolo u najväčších milovníkov pikantného vyššie o 64 %. Najalarmujúcejšie čísla sa však týkali rakoviny pažeráka. Ľudia, ktorí konzumovali najviac čili, mali takmer trikrát vyššiu pravdepodobnosť vzniku tohto smrteľného ochorenia v porovnaní s tými, ktorí sa štipľavému vyhýbali. Pri rakovine žalúdka či hrubého čreva sa síce objavil náznak zvýšeného rizika, no tieto výsledky neboli z hľadiska štatistiky dostatočne preukázateľné.

Prečo trpí práve pažerák?

Prečo je práve táto trubica spájajúca ústnu dutinu so žalúdkom taká zraniteľná? Odpoveď sa s najväčšou pravdepodobnosťou ukrýva v receptoroch TRPV1, ktoré máme na slizniciach. Práve na ne sa viaže kapsaicín a vysiela do mozgu signál o teple a bolesti – preto ťa jedlo tak intenzívne páli.

Vedci sa domnievajú, že ak pažerák neustále vystavuješ extrémnemu páleniu, dochádza k chronickému dráždeniu a jemným zápalom sliznice. Na rozdiel od iných častí tráviaceho traktu môže mať pažerák pomalšiu schopnosť regenerácie pri takomto nepretržitom nápore. Zatiaľ však ide len o hypotézu, ktorú musia potvrdiť ďalšie laboratórne analýzy.

Európania môžu byť v bezpečí

Zaujímavé je, že výsledky sa výrazne líšili podľa toho, v ktorej časti sveta výskum prebiehal. Zvýšené riziko rakoviny sa potvrdilo najmä v štúdiách z Ázie, Afriky a Severnej Ameriky. Naopak, európske a juhoamerické výskumy neukázali žiadne zvýšené riziko, pričom v niektorých prípadoch sa dokonca zdalo, že mierna konzumácia čili môže pôsobiť preventívne.

Tento paradox si vedci vysvetľujú odlišným životným štýlom, genetikou, ale najmä spôsobom prípravy jedla a odrodami papričiek. V Európe sa spravidla nekonzumujú také extrémne pálivé odrody v takých obrovských množstvách ako napríklad v niektorých ázijských krajinách. Úlohu zohrávajú aj ďalšie faktory, ako je fajčenie, pitie alkoholu či celkové stravovacie návyky obyvateľstva.

Čo to znamená pre tvoj jedálniček?

Hoci tieto čísla znejú desivo, netreba hneď vyhadzovať zásoby čili omáčok do koša. Všetky analyzované štúdie boli len pozorovacie. To znamená, že dokážu ukázať súvislosť, no nedokážu stopercentne dokázať, že rakovinu spôsobilo priamo čili a nie iné pridružené zlozvyky testovaných osôb.

Iné štúdie navyše poukazujú na to, že primerané množstvo štipľavého jedla môže znižovať riziko kardiovaskulárnych chorôb a predlžovať život. Kľúčom je striedmosť. Ak si občas dopraješ mierne pikantný obed, tvoje telo ti pravdepodobne poďakuje. Ak však patríš k nadšencom, ktorí vyhľadávajú tie najpálivejšie papričky sveta na dennej báze, možno by si mal predsa len trochu ubrať plyn.

Čítajte viac z kategórie: Vesmír a veda