Ideš plynule po diaľnici, premávka je pokojná a zrazu tvoje auto začne prudko spomalovať. Spanikáriš, no plyn nereaguje. Nejde o poruchu motora. To len satelit na obežnej dráhe Zeme vyhodnotil, že sa nachádzaš v úseku s obmedzenou rýchlosťou, a tvojmu vozidlu na diaľku jednoducho priškrtil výkon. Hoci to znie ako vystrihnuté z dystopického sci-fi filmu, pre európskych vodičov sa to po roku 2030 môže stať tvrdou realitou.

Podľa informácií portálu InsideEVs, Európska únia v súčasnosti aktívne preveruje možnosť zavedenia satelitného systému na automatické vynucovanie rýchlostných limitov. Nariadenie by sa mohlo týkať všetkých nových áut predávaných na európskom trhu po roku 2030. Cieľom úradníkov je dramaticky znížiť počet nehôd na cestách, no metóda, ktorú chcú zvoliť, naráža na obrovský odpor motoristickej verejnosti.

Táto iniciatíva prichádza len krátko po tom, čo do platnosti vstúpilo iné kontroverzné nariadenie. Od júla 2024 totiž musia byť všetky nové autá predávané v EÚ vybavené systémom inteligentného asistenta rýchlosti (ISA). Ak ťa táto téma zaujíma, určite si spomenieš, že EÚ takto zaťala do živého, keď do áut pribudlo nechcené zariadenie, ktoré pobúrilo vodičov. Súčasný systém ťa však zatiaľ „iba“ otravuje pípaním či vibrovaním plynového pedála, pričom ho môžeš manuálne vypnúť. Pripravovaný satelitný bič by ti však už žiadnu voľbu nenechal.

Navrhovaný systém by sa nespoliehal len na kamery v aute, ale na neustále prepojenie s globálnymi satelitnými navigačnými systémami. Ak by palubný počítač v kooperácii so satelitom zistil prekročenie rýchlosti, riadiaca jednotka by okamžite obmedzila prísun paliva či elektrickej energie do motora.

Keď technológia robí fatálne chyby

Najväčším kameňom úrazu celej tejto myšlienky nie je len samotná strata kontroly nad vlastným autom, ale spoľahlivosť dnešných technológií. Súčasné systémy ISA kombinujú dáta z GPS máp a kamier čítajúcich dopravné značky. Každý, kto niekedy jazdil s moderným autom, však vie, že tieto systémy sa mýlia neuveriteľne často. Stačí zle umiestnená značka pri práci na ceste, paralelná cesta vedľa diaľnice alebo neaktuálna mapa a auto si myslí, že namiesto 130 km/h máš ísť 30 km/h.

Ak ti dnes auto na diaľnici len zapípa alebo na displeji nesprávne zobrazí obmedzenie, mávneš nad tým rukou. Ak by však systém v rovnakej situácii natvrdo aktivoval brzdy alebo obmedzil výkon motora, na svete je extrémne nebezpečná situácia. Vozidlo za tebou by nemuselo stihnúť zareagovať, čo by namiesto zvýšenia bezpečnosti viedlo k vážnym reťazovým nehodám.

Reálne testy odhalili katastrofálne výsledky

Obavy motoristov navyše potvrdzujú aj tvrdé dáta. Britská organizácia Thatcham Research, ktorá sa zaoberá bezpečnosťou cestnej premávky, uskutočnila detailné testy súčasných asistentov rýchlosti v reálnych podmienkach. Výsledky ukázali, že schvaľovacie procesy EÚ majú obrovské trhliny. Autá totiž prechádzajú testami presnosti na základe celkovej prejdenej vzdialenosti, čo však neodzrkadľuje správanie systému pri náhlych zmenách limitov.

systém na sledovanie vodičov a Ursula Von der Leyen EÚ
ChatGPT/TASR - Jakub Kotian (úprava redakcie)

V reálnom svete dopadlo najhoršie testované auto s katastrofálnym výsledkom. Zatiaľ čo pri teste založenom na prejdenej vzdialenosti vykázalo presnosť 91,3 %, pri samotných zmenách rýchlostných limitov bolo úspešné iba v 74,3 % prípadov. To znamená, že pri každej štvrtej zmene rýchlosti systém zlyhal a zobrazil nesprávny limit.

Dokonca aj to najlepšie testované vozidlo kleslo pri zmenách limitov z takmer dokonalej presnosti na 90,3 %. Výskumníci navyše zaznamenali bizarné chyby, kedy autá v Spojenom kráľovstve zobrazovali limity ako 5 mph (cca 8 km/h) alebo naopak nebezpečných 100 mph (160 km/h).

Čaká nás totálna strata kontroly?

Brusel sa v posledných rokoch čoraz viac uchyľuje k takzvanej „opatrovateľskej“ politike. Do áut už povinne montujeme čierne skrinky, detektory únavy, sledovanie pozornosti vodiča a najnovšie sa pripravuje aj povinná predpríprava na alkoholové imobilizéry. Tieto kroky síce na papieri vyzerajú ušľachtilo, no v praxi vyvolávajú čoraz väčšiu frustráciu a znižujú dôveru vodičov v bezpečnostné systémy.

Slovenský automobilový trh, ktorý patrí medzi najcitlivejšie na cenu a technologické novinky, by takýto satelitný diktát zasiahol mimoriadne tvrdo. Výrobcovia by museli do vozidiel integrovať drahé a zložité prijímače, čo by opäť zvýšilo finálnu cenu nových automobilov.

Hoci EÚ zatiaľ oficiálny plán na plošné zavedenie satelitných obmedzovačov neschválila, už len samotná diskusia o tejto téme ukazuje, akým smerom sa európska legislatíva uberá. Ak Brusel tento plán presadí, môže naraziť na taký odpor verejnosti a politikov, aký sme v automobilovom priemysle ešte nezažili.

Čítajte viac z kategórie: Tech

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP