Ak sa pozrieš na dnešný Mars, uvidíš len pustú, zamrznutú červenú púšť bez známok života. Kedysi však mohlo byť všetko úplne inak. Vedci čoraz častejšie nachádzajú dôkazy o tom, že táto planéta mala dynamickú a divokú minulosť. Najnovšia štúdia publikovaná v prestížnom časopise Nature Astronomy prináša fascinujúce odhalenie – hlboko pod marťanskou kôrou sa kedysi prelievali masívne oceány roztavenej magmy, ktoré mohli vytvoriť ideálne podmienky pre vznik života.

Tieto prekvapivé závery vychádzajú zo seizmických meraní, ktoré na červenej planéte vykonala sonda InSight americkej vesmírnej agentúry NASA v rokoch 2018 až 2022. Sonda pomocou citlivého seizmometra zaznamenávala takzvané otrasy Marsu (marsquakes), spôsobené dopadmi meteoritov alebo procesmi v samotnom vnútri planéty. Otrasy sa šírili vnútrom planéty rôznou rýchlosťou, v závislosti od typu hornín, čím vedcom poskytli akýsi röntgenový snímok hlbín Marsu.

Ako vyplynulo z najnovších zistení, otrasy odhalili výraznú geologickú hranicu v hĺbke približne 24 kilometrov pod povrchom. Výskumníci z Oxfordskej univerzity sa rozhodli zistiť, čo presne táto hranica znamená a aké horniny ju tvoria. Výsledky ich geotermálneho modelovania šokovali komunitu planetárnych vedcov, pretože dokazujú, že Mars mal oveľa zložitejší geologický vývoj, než sme si doteraz mysleli.

Tajomstvo skryté 24 kilometrov pod povrchom

Podľa vedcov sa nad hranicou 24 kilometrov nachádza hrubá vrstva takzvanej mafickej horniny, ktorá je bohatá na železo, horčík a kremičitany. Pod touto líniou však leží omnoho hustejšia, kryštalická ultramafická hornina, ktorá má síce dostatok železa a horčíka, no chýba jej kremík. Tento prechod siaha až k samotnej hranici medzi kôrou a plášťom, ktorá sa nachádza v hĺbke približne 38 kilometrov.

Ako je možné, že sa horniny takto jasne oddelili? Odpoveď je jednoduchá: gravitácia a teplo. Tento proces, nazývaný diferenciácia, prebieha podobne, ako keď sa olej oddeľuje od vody. Mohlo k nemu dôjsť len v obrovských, hlbokých rezervoároch tekutej magmy. Tieto žeravé oceány sa tiahli stovky až tisíce kilometrov pod povrchom planéty a navzájom sa prepájali.

Doteraz sme si mysleli, že obrie marťanské sopky, ako napríklad Olympus Mons či vulkány v oblasti Tharsis, boli len izolovanými horúcimi škvrnami. Nové dáta však naznačujú, že išlo o obrovský, vzájomne prepojený systém. To je obrovské prekvapenie, pretože takýto typ komplexného magmatizmu sme doposiaľ pozorovali len u nás na Zemi.

Kľúč k atmosfére a tekutej vode

Prečo je toto zistenie také dôležité pre otázku habitability, teda obývateľnosti Marsu? Keďže Mars nemá tektonické platne ako Zem, jeho kôra tvorí jeden súvislý, neporušený obal. Bez platňovej tektoniky, ktorá na Zemi pomáha regulovať oxid uhličitý a udržiavať stabilnú klímu, sa Mars zdal byť geologicky príliš jednoduchý na to, aby si dlhodobo udržal atmosféru.

Lenže prepojené magmatické komory všetko menia. Masívna sopečná činnosť poháňaná týmito podzemnými oceánmi magmy chrlila do atmosféry obrovské množstvá skleníkových plynov. Práve tie mohli červenú planétu zahriať a vytvoriť hustejšiu atmosféru, vďaka ktorej sa na povrchu udržala tekutá voda po oveľa dlhšiu dobu. Aj preto nedávno rover Perseverance objavil na Marse komplexnú organiku, čo len potvrdzuje, že prostredie tam mohlo byť mimoriadne priaznivé pre jednoduché formy života.

Pri hľadaní odpovede na otázku, prečo sme ešte nenašli mimozemšťanov často narážame na to, ako zriedkavé môžu byť vhodné podmienky pre život vo vesmíre. Tento objav však naznačuje, že podmienky pre obývateľnosť môžu vzniknúť aj na planétach, ktoré nemajú platňovú tektoniku a ktoré sme predtým vopred odpisovali ako mŕtve svety.

Bohatstvo pre budúcich kolonizátorov

Okrem historického významu má tento objav aj obrovskú praktickú hodnotu pre budúce ľudské misie. Proces diferenciácie magmy totiž so sebou prináša aj presun ťažkých kovov a minerálov bližšie k povrchu. Podľa autorov štúdie to znamená, že Mars môže skrývať obrovské nerastné bohatstvo, ktoré bude pre budúcich astronautov a kolonizátorov ľahko dostupné.

Na druhej strane to so sebou prináša aj etické dilemy a riziko nekontrolovaného plienenia inej planéty korporáciami. Akonáhle tam raz ľudstvo dorazí, boj o suroviny sa môže rýchlo rozhorieť aj na povrchu červenej planéty.

Objav podzemných magmatických systémov zásadne prepisuje naše učebnice o Marse. Ukazuje nám, že vesmírne objekty dokážu vyvinúť neuveriteľne komplexnú geológiu aj bez tektonických platní. Zistenia sondy InSight nám opäť dokázali, že tie najväčšie tajomstvá vesmíru sa často neskrývajú na oblohe, ale priamo pod našimi nohami – hlboko v útrobách cudzích svetov.

Čítajte viac z kategórie: Vesmír a veda