Vyvinie 225 km/h a nahradí rýchlovlaky. Štát chce na diaľnice poslať podceňovaný prostriedok

Keď sa povie diaľkový autobus, väčšine ľudí napadne lacná doprava a nie vysoká rýchlosť. Kalifornia však zvažuje koncept, ktorý by túto predstavu úplne obrátil naruby.

Tamojšie ministerstvo dopravy Caltrans analyzuje možnosť vytvorenia siete špeciálnych vysokorýchlostných autobusov, ktoré by po vyhradených pruhoch na diaľniciach jazdili rýchlosťou 160 až 225 km/h. Teoreticky by tak dokázali prepraviť cestujúcich medzi San Franciscom a Los Angeles približne za tri hodiny.

Pre porovnanie, dnešné diaľkové autobusové linky potrebujú na rovnakú trasu spravidla sedem až deväť hodín.

Myšlienka pritom nie je úplne nová, Caltrans ju rozpracoval v samostatnej štúdii ešte minulý rok. Návrh počíta s vyhradenými vysokorýchlostnými koridormi, po ktorých by premávali rôzne typy spojov.

Niektoré autobusy by zastavovali každých niekoľko kilometrov, iné iba na diaľničných križovatkách a ďalšie by fungovali ako expresné linky medzi veľkými mestami. V podstate by išlo o systém podobný tomu, ktorý dnes používajú metro alebo železnice. Cieľom je znížiť počet áut na cestách a zároveň odľahčiť kalifornský projekt vysokorýchlostnej železnice, ktorý sa už roky trápi s rastúcimi nákladmi a meškaniami.

Na papieri to znie lákavo. Realita je však podstatne komplikovanejšia. Na tému upozornil portál Popular Science.

Súčasné diaľnice nestačia

Najväčší problém predstavuje, ako inak, samotná infraštruktúra. Väčšina amerických diaľnic bola navrhnutá pre výrazne nižšie rýchlosti. Pri 225 km/h už zohráva úlohu prakticky všetko; polomer zákrut, sklony vozovky aj bezpečnostné zóny okolo komunikácie.

Štúdia otvorene priznáva, že prípadná nehoda pri takejto rýchlosti by mala katastrofálne následky a šanca na prežitie by bola nízka. Používanie bezpečnostných pásov by preto bolo povinné.

Ak by sa projekt niekedy dostal do realizačnej fázy, vyžadoval by si rozsiahlu prestavbu ciest. Vyhradené pruhy by museli byť širšie, pribudnúť by museli väčšie bezpečnostné odstupy a výrazne dlhšie nájazdy aj výjazdy.

Unsplash

Potrebné budú úplne nové autobusy

Rovnako zásadnou výzvou sú samotné vozidlá. Klasický autobus jednoducho nemožno zrýchliť na viac než 200 km/h výmenou motora. Konštruktéri by museli navrhnúť úplne novú generáciu vozidiel optimalizovanú pre vysoké rýchlosti.

Dôležitú úlohu by zohrávala aerodynamika, hmotnosť aj stabilita. Karosérie by pravdepodobne pripomínali skôr moderné rýchlovlaky než dnešné hranaté autobusy. Počítať by sa malo aj s rozsiahlym využitím uhlíkových kompozitov, ktoré by znížili celkovú hmotnosť vozidla.

Veľké zmeny by čakali aj brzdy a pneumatiky. Súčasné systémy totiž pri rýchlostiach nad približne 145 km/h výrazne strácajú spoľahlivosť. Nové autobusy by preto potrebovali špeciálne brzdy aj pneumatiky schopné zvládať extrémne zaťaženie a vysoké teploty.

Gemini

Za volantom by možno nesedel človek

Ešte odvážnejšie pôsobí návrh na autonómnu prevádzku. Podľa autorov štúdie nemajú ľudskí vodiči dostatočne rýchle reakcie na bezpečné ovládanie autobusu pri rýchlostiach blížiacich sa k 225 km/h. Preto by jazdu vo vysokorýchlostných pruhoch pravdepodobne riadil autonómny systém.

Človek by zostal potrebný pri nastupovaní cestujúcich alebo pri jazde v mestách, no na diaľnici by kontrolu prevzal počítač. To však otvára ďalšiu otázku. Hoci autonómne vozidlá sú dnes v niektorých častiach USA realitou, žiadny existujúci systém nefunguje pri rýchlostiach, ktoré Kalifornia zvažuje.

Najväčšou prekážkou nemusia byť technológie

Dopravný expert Joseph Schwieterman z DePaul University vidí v koncepte určitý potenciál. Podľa neho by rýchle autobusy mohli dopĺňať vysokorýchlostnú železnicu, nie ju nahrádzať. „Rýchle autobusy sa pravdepodobne nakoniec stanú súčasťou ekosystému mobility. Nedostatok reálnych príkladov prevádzky vysokorýchlostných autobusov však robí z diskusie o tejto technológii v Kalifornii predčasnú,“ uviedol pre Popular Science.

Zároveň však upozorňuje na zásadný problém. Neexistuje žiadny reálny príklad podobného systému v bežnej prevádzke. Nie je preto jasné, ako by naň reagovali samotní cestujúci.

Mnohí ľudia už dnes nevnímajú autobus ako komfortný spôsob dopravy na dlhších trasách. Predstava niekoľkohodinovej jazdy rýchlosťou viac než 200 km/h, počas ktorej sa vozidlo nakláňa v zákrutách, môže byť pre časť cestujúcich skôr nočnou morou než lákadlom.

Aj samotný Schwieterman preto tvrdí, že skôr než verejná diskusia o spojení veľkých miest by dávalo väčší zmysel otestovať technológiu na kratšom úseku s rýchlosťou okolo 160 km/h.

„Myslím si, že od tejto myšlienky by sa malo potichu upustiť, kým Kalifornia alebo iný štát neotestuje funkčnosť rýchlych autobusov v kontrolovanom prostredí,“ povedal Schwieterman. „Začať povedzme s 80-kilometrovou trasou, kde autobusy dosiahnu rýchlosť 160 km/h a odtiaľto zvýšiť rýchlosť by bolo praktickejšie, ako teraz zapojiť verejnosť do diskusie o ultrarýchlych autobusoch na diaľkových trasách.“

Kalifornia zatiaľ zdôrazňuje, že ide len o skúmanie možností. Projekt je stále vo veľmi skorom štádiu a nikto nevie, či sa niekedy dostane za hranice štúdií a prezentácií. Jedno je však isté – ak by sa podarilo prekonať technické aj finančné prekážky, išlo by o jeden z najodvážnejších dopravných experimentov posledných rokov.

Čítajte viac z kategórie: Tech