Vladimir Putin rád hovorí o Su-57 ako o dôkaze ruskej technologickej sily. Lenže najmodernejšia ruská stíhačka má problém, ktorý sa nedá zakryť výkonom na papieri ani efektnými zábermi z leteckých prehliadok. Vojna na Ukrajine ukázala, že medzi propagandou a reálnym bojovým nasadením je veľký rozdiel.

Najnovšie to už nenaznačujú len západní analytici. Podľa Defence Blog začali Putinovu chválu Su-57 otvorene spochybňovať aj ruskí vojenskí komentátori. Pripomínajú najmä otázku, ktorú Kremeľ nerád počúva: ak je Su-57 taký výnimočný, prečo ho Rusko na Ukrajine neukazuje v úlohe, ktorá by zodpovedala jeho oficiálnemu statusu?

Tieň menom Ochotnik

Najcitlivejším bodom nie je len samotná Su-57, ale jej spojenie so stealth dronom S-70 Ochotnik. Ten mal byť ukážkou ruskej budúcnosti: veľký bezpilotný stroj s nízkou radarovou stopou, ktorý má spolupracovať so stíhačkami 5. generácie, niesť výzbroj a posúvať ruské letectvo smerom k modelu „pilotovaná stíhačka plus verný dron“.

Lenže 5. októbra 2024 sa nad východnou Ukrajinou stalo presne to, čo takýto program nechce zažiť. S-70 sa podľa viacerých otvorených zdrojov dostal mimo kontrolu a smeroval do priestoru, kde hrozilo, že jeho trosky alebo časti technológie získajú Ukrajinci. Následne ho mal zostreliť ruský Su-57, aby nepadol do cudzích rúk.

Na papieri sa dá povedať, že išlo o núdzové rozhodnutie. V realite však incident ukázal hneď niekoľko slabín. Ak má Su-57 viesť alebo koordinovať bezpilotné platformy, strata kontroly nad S-70 v bojovom priestore je nepríjemná vizitka. Ak muselo Rusko vlastný drahý stealth dron zničiť, aby sa nedostal k protivníkovi, nejde o úspešný test, ale o drahý problém.

Ako sme písali pri porovnaní F-35 a Su-57, moderná stíhačka dnes nie je len o rýchlosti, obratnosti alebo veľkom dolete. Rozhoduje schopnosť vidieť skôr, zdieľať dáta, spolupracovať s inými platformami a fungovať v sieti. Incident s Ochotnikom ukázal, že práve táto sieťová vrstva môže byť pre Rusko bolestivejšia než samotné parametre lietadla.

Rusko neukazuje Su-57 tam, kde by to malo najväčší efekt

Su-57 sa vo vojne na Ukrajine objavuje skôr opatrne. Rusko tvrdí, že stroj plní bojové úlohy, no nevidíme masové nasadenie ani dominantný vplyv na vzdušný priestor. To je samo osebe výpovedné. Ak má krajina drahú stíhačku 5. generácie, no používa ju najmä z bezpečnejších vzdialeností alebo propagandisticky, znamená to, že buď nechce riskovať jej stratu, alebo nemá dostatok kusov, výzbroje a infraštruktúry na reálne intenzívne nasadenie.

Ruská debata sa točí práve okolo tejto otázky. Su-57 má byť prezentovaná ako odpoveď na západné stealth lietadlá, no v ukrajinskej vojne zatiaľ neukázala taký efekt, aký by zodpovedal oficiálnej rétorike Kremľa.

Dmitrij Žerdin/Wikimedia Commons

Toto je dôležitý rozdiel medzi technológiou a programom. Samotné lietadlo môže mať zaujímavé vlastnosti, ale ak ho krajina nevyrába vo veľkých počtoch, nemá dostatok pilotov, servisné kapacity, moderné zbrane a bezpečný dátový ekosystém, zostáva skôr výkladnou skriňou než nástrojom, ktorý mení vojnu.

Rovnaký problém dnes rieši aj Európa pri vlastnej stíhačke budúcnosti. Ako sme písali pri rozpade FCAS a vzniku nemeckého tímu pre 6. generáciu, najťažšia časť moderného bojového lietadla nie je iba trup. Je to softvér, senzory, komunikácia, výzbroj a schopnosť fungovať v spoločnej sieti.

Propaganda narazila na bojisko

Incident so S-70 je pre Rusko nepríjemný aj symbolicky. Ochotnik mal byť dôkazom, že Moskva drží krok s trendom loyal wingman, teda bezpilotných sprievodcov pre pilotované lietadlá. V praxi sa však jeho najznámejší bojový moment skončil zostrelením vlastným lietadlom.

Trosky naznačovali, že S-70 mohol byť ozbrojený a letieť na bojovej misii. To posúva celú udalosť ešte ďalej od obyčajného testu. Ak sa ozbrojený dron počas bojového nasadenia vymkne kontrole a musí byť zostrelený, ide o problém spoľahlivosti, riadenia aj operačnej bezpečnosti.

Ukrajinské zdroje vtedy ukazovali zábery trosiek pri Kosťantynivke a viacero otvorených zdrojov pracovalo s verziou, že stroj zostrelil ruský pilot, aby zabránil jeho získaniu Ukrajinou. Frontliner následne písal, že pád S-70 spochybnil tvrdenia jeho vývojárov o technologickej úrovni programu.

Su-57 nie je zbytočná. Len nie je tým, čím ju Kremeľ predáva

Bolo by lacné tvrdiť, že Su-57 je bezcenná stíhačka. Nie je. Ide o moderný ruský bojový stroj s nízkou radarovou stopou, vysokou manévrovateľnosťou a potenciálom niesť pokročilú výzbroj. Problém je inde. Ruská propaganda z nej robí symbol technologickej prevahy, zatiaľ čo reálne nasadenie ukazuje oveľa opatrnejší obraz.

Ak by Rusko malo veľký počet Su-57, spoľahlivý systém spolupráce s bezpilotnými platformami a istotu v ich prežití, Ukrajina by bola miestom, kde by to Kremeľ chcel demonštrovať. Namiesto toho sa Su-57 často objavuje najmä v kontrolovaných záberoch, vyjadreniach a tvrdeniach, ktoré sa ťažko nezávisle overujú.

Pre Západ je v tom dôležitá lekcia. Nestačí porovnávať parametre stíhačiek v tabuľke. Rozhoduje počet, servis, výcvik, zbrane, dáta a schopnosť nasadiť technológiu tak, aby nebola len drahým rizikom. Su-57 môže byť nebezpečný stroj, no incident s Ochotnikom ukázal, že ruský vzdušný program má slabiny presne tam, kde sa moderná vojna láme: v prepojení, autonómii a spoľahlivosti systému.

A práve preto je aktuálna ruská kritika taká zaujímavá. Nejde o západné posmievanie sa ruskej technike. Ide o signál, že aj časť ruského vojenského priestoru začína vidieť rozdiel medzi Putinovým obrazom Su-57 a tým, čo stroj zatiaľ ukázal nad Ukrajinou.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP