Slovenský obranný priemysel dostáva ďalší dôvod, prečo sa o ňom bude hovoriť aj mimo našich hraníc. V Dubnici nad Váhom má vzniknúť výroba elektronických zapaľovačov pre veľkorážovú muníciu, teda súčiastok, ktoré na papieri nepôsobia tak efektne ako tanky, húfnice alebo stíhačky, no bez nich moderná delostrelecká munícia jednoducho neplní svoju úlohu.

Prišla s tým skupina CSG, ktorá spolu s juhoafrickou spoločnosťou Reunert vytvorí nový podnik Fuchs Electronics Europe. Reunert má vlastniť 51 %, CSG 49 % a výroba má stáť na priemyselnom zázemí CSG na Slovensku. Firma zároveň tvrdí, že vďaka tejto investícii sa zaradí medzi málo výrobcov elektronických zapaľovačov v Európskej únii.

Munícia už nie je nudná položka v sklade

Vojna na Ukrajine ukázala vec, ktorú Európa dlho podceňovala. Moderná armáda môže mať kvalitné zbrane, výkonné senzory aj drahé obranné systémy, no ak nedokáže vyrábať a dopĺňať muníciu v dostatočnom tempe, jej schopnosti sa rýchlo stenčia. Delostrelectvo patrí medzi oblasti, kde sa spotreba počíta v obrovských objemoch a kde priemyselná kapacita rozhoduje rovnako ako samotná technológia.

Elektronický zapaľovač je typ komponentu, ktorý sa ľahko prehliadne. Nie je to hlaveň, nie je to nálož a nie je to veľký kus ocele. Lenže určuje, kedy a ako munícia zareaguje. Pri moderných delostreleckých nábojoch preto nejde iba o masovú výrobu kovových tiel, ale o celý reťazec výbušnín, hnacích náplní, zapaľovačov, kontroly kvality a logistiky.

A práve tu začína byť slovenský kontext zaujímavý. Dubnica nad Váhom nie je náhodné miesto na mape. ZVS je historicky spojená s muničnou výrobou a dnes sa z nej môže stať jeden z článkov európskej snahy dobehnúť roky zanedbané kapacity. CSG má cez ZVS Holding spoločný podnik so slovenským štátom, čo celej téme dáva aj politický rozmer. Nejde len o súkromný biznis, ale o oblasť, ktorá sa dotýka bezpečnosti štátu a postavenia Slovenska v obrannom priemysle.

Dubnica nie je jediný diel skladačky

Nový podnik s Reunertom zapadá do širšieho trendu. CSG cez slovenskú ZVS už v marci oznámila aj spoločný podnik s francúzskou firmou EURENCO na výstavbu závodu na modulárne delostrelecké hnacie náplne na Slovensku. Reuters uviedol, že investícia má dosiahnuť približne 300 miliónov eur, prevádzka sa očakáva v roku 2028 a závod má vyrábať komponenty používané v munícii pre armády NATO.

To je dôležitý detail. Ak chce Európa zvýšiť výrobu munície, nestačí otvoriť jednu linku a vyhlásiť problém za vyriešený. Úzke hrdlo môže vzniknúť pri výbušninách, náplniach, zapaľovačoch, plnení nábojov, testovaní alebo dodávkach surovín. Slovensko sa teraz objavuje vo viacerých častiach tejto skladačky naraz.

Podobnú logiku sme nedávno riešili aj pri slovenskej protivzdušnej obrane. Keď Slovensko prevzalo prvú batériu izraelského systému Barak MX, nešlo iba o otázku dosahu rakiet, ale o zásoby, výcvik, logistiku a napojenie na aliančný systém velenia. Rovnaké pravidlo platí pri munícii: samotná technika je len polovica príbehu, druhú tvorí schopnosť vyrábať, dopĺňať a udržať reťazec v chode.

Slovensko môže zarobiť, ale aj prevziať väčšiu zodpovednosť

Pre slovenského čitateľa je na tejto téme zaujímavé aj to, že obranný priemysel sa prestáva javiť ako okrajová časť ekonomiky. Európa zvyšuje výdavky na obranu, štáty NATO dopĺňajú sklady a tlak na lokálnu výrobu bude pokračovať. Slovensko v tomto prostredí nemusí byť iba krajinou, ktorá nakupuje cudzie systémy. Môže byť aj krajinou, ktorá dodáva komponenty, bez ktorých cudzie systémy nefungujú.

ChatGPT

Samozrejme, netreba z toho robiť lacný triumfalizmus. Obranný priemysel prináša pracovné miesta, investície a strategickú hodnotu, ale aj citlivé otázky. Komu sa bude munícia dodávať, ako sa bude kontrolovať export, akú úlohu v tom bude mať štát a či Slovensko dokáže získať viac než len výrobnú kapacitu pod kontrolou veľkých skupín.

Práve preto je Dubnica zaujímavá téma. Nie preto, že by jeden nový podnik automaticky zmenil postavenie Slovenska v Európe. Skôr preto, že ukazuje smer, ktorým sa obranný priemysel po roku 2022 posunul. Už nejde iba o veľké zbrane na titulných fotkách. Rozhodujú aj menej viditeľné komponenty, výrobné linky, zásoby a schopnosť vyrábať vo veľkých objemoch.

Ak sa CSG a Reunertu podarí projekt dotiahnuť, Slovensko získa ďalšiu pozíciu v reťazci, ktorý bude NATO potrebovať bez ohľadu na to, ako sa bude vojna na Ukrajine vyvíjať. A pre krajinu, ktorá roky riešila najmä to, čo musí do armády kúpiť, je to podstatná zmena optiky. Tentoraz nejde len o nákup. Ide o to, či Slovensko dokáže byť súčasťou výroby, ktorá bude pre európsku bezpečnosť čoraz dôležitejšia.

Čítajte viac z kategórie: Novinky