V tomto texte boli použité materiály SITA.

Britská spoločnosť Urenco úspešne otestovala výrobu nového typu jadrového paliva označovaného ako LEU+, ktoré obsahuje viac štiepneho izotopu U-235 než dnešné bežné palivo v elektrárňach. Ide o dôležitý krok pre budúcnosť modernej jadrovej energetiky, ale aj o geopolitický signál smerom k Rusku, ktoré doteraz dominovalo časti trhu s pokročilým jadrovým palivom.

Päťdňová skúška prebehla v závode Capenhurst vo Veľkej Británii pod dohľadom britského jadrového regulátora Office for Nuclear Regulation. Urenco potvrdilo, že dokáže vyrábať urán obohatený na úrovni 5 až 10 percent U-235, pričom počas testu dosiahlo sedempercentné obohatenie.

Na prvý pohľad môže ísť len o niekoľkopercentný rozdiel. V realite však ide o významný technologický posun. Dnešné jadrové elektrárne totiž väčšinou fungujú na palive obohatenom približne na tri až päť percent.

LEU+ sa tak stáva akýmsi medzistupňom medzi klasickým jadrovým palivom a výrazne výkonnejším palivom HALEU, ktoré budú potrebovať viaceré moderné reaktory budúcnosti vrátane malých modulárnych reaktorov, teda SMR.

Predstaviť si to možno podobne ako rozdiel medzi bežným benzínom a vysokooktánovým palivom pre športové autá. Nejde o úplne inú látku, ale o koncentrovanejší zdroj energie v rovnakom objeme. V prírodnom uráne tvorí izotop U-235 len približne 0,7 percenta materiálu. Práve tento izotop však v reaktore produkuje teplo potrebné na výrobu elektriny. Obohacovanie preto znamená zvýšenie jeho podielu.

Pre elektrárne to prináša viacero praktických výhod. Silnejšie palivo umožňuje dlhšie palivové cykly, teda menej časté odstávky reaktorov kvôli výmene paliva. Kým dnes mnohé reaktory menia palivo po 12 až 18 mesiacoch, pri vyššom obohatení by mohli fungovať aj dva roky bez odstávky. To znamená nižšie náklady aj vyššiu efektivitu výroby elektriny.

Význam LEU+ však nespočíva len v úsporách. Odborníci ho považujú za jeden z kľúčových stavebných prvkov novej generácie jadrovej energetiky. Mnohé pripravované SMR reaktory sú navrhnuté tak, aby boli kompaktnejšie, flexibilnejšie a jednoduchšie na výstavbu než dnešné veľké jadrové bloky. Aby však dokázali podávať vysoký výkon pri menších rozmeroch, potrebujú energeticky hustejšie palivo.

Práve preto sa LEU+ často označuje za prechodový krok smerom k palivu HALEU s obohatením 10 až 20 percent. To už viaceré firmy vyvíjajúce pokročilé reaktory považujú prakticky za nevyhnutnosť.

Dôležitý je aj environmentálny rozmer. Z výkonnejšieho paliva možno vyrobiť viac elektriny predtým, než sa označí za vyhorené. Výsledkom môže byť menší objem rádioaktívneho odpadu na každú vyrobenú megawatthodinu.

Téma pritom môže byť v budúcnosti relevantná aj pre Slovensko. Hoci naše elektrárne v Mochovciach a Jaslovských Bohuniciach dnes používajú klasické nízko obohatené palivo, debata o malých modulárnych reaktoroch sa postupne rozbieha aj v Európe. Bez dostupného LEU+ alebo HALEU by však mnohé z týchto projektov zostali len na papieri.

pelety LEU+
Westinghouse nuclear

Západ sa snaží zbaviť závislosti od Ruska

Za celým projektom sa skrýva aj výrazný geopolitický motív. Trh s obohacovaním uránu na vyššie úrovne totiž dlhé roky ovládalo Rusko prostredníctvom štátnej spoločnosti Rosatom. Po začiatku vojny na Ukrajine sa ukázalo, že západné krajiny síce chcú rozvíjať modernú jadrovú energetiku, no pri palive sú stále výrazne závislé od Moskvy.

Britský test preto nie je len technickou skúškou. Je to aj signál, že Európa a USA sa snažia vybudovať vlastné kapacity pre pokročilé jadrové palivá. Projekt vo Veľkej Británii podporil aj štátny Nuclear Fuel Fund, ktorého cieľom je posilniť civilný jadrový palivový cyklus a znížiť závislosť od obmedzeného počtu dodávateľov.

Urenco plánuje sprístupniť LEU+ komerčne v blízkej budúcnosti. Dodávky výrobcom jadrového paliva by sa mohli začať už začiatkom roka 2027. Spoločnosť zároveň uviedla, že po úspešnom teste sa sústredí na ďalšie kroky vrátane riešenia prepravy nového typu paliva.

Nejde teda o revolúciu v zmysle úplne nového zdroja energie. Skôr o kriticky dôležitý upgrade celej jadrovej infraštruktúry. Bez úspešného zvládnutia výroby LEU+ a neskôr HALEU totiž nová generácia reaktorov len ťažko prekročí hranicu prototypov. Britský test preto môže byť jedným z momentov, ktoré rozhodnú o tom, ako bude jadrová energetika vyzerať v nasledujúcich desaťročiach.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP