Európa môže konečne získať strategickú výhodu, ktorá jej doteraz chýbala. Nórska vláda totiž podľa Reuters oficiálne preberá kontrolu nad rozvojom najväčšieho ložiska vzácnych kovov v Európe, ktoré sa nachádza na jej území.

Ide o suroviny kľúčové pre elektromobily, zbrane aj modernú elektroniku, pričom ich globálny trh doteraz ovládala najmä Čína a ich dodávky sa čoraz častejšie stávajú aj nástrojom geopolitického boja pri vyjednávaní ciel a obchodných dohôd.

Obrovské zásoby vzácnych kovov posilňujú postavenie Európy

Projekt Fen v nórskom regióne Telemark sa po najnovšom prepočte zásob zaradil medzi najvýznamnejšie náleziská svojho druhu na svete. Podľa aktuálnych odhadov obsahuje približne 15,9 milióna ton oxidov vzácnych zemín, čo predstavuje nárast o viac ako 80 percent oproti predchádzajúcim analýzam.

Takýto skok zásadne mení jeho strategický význam nielen pre Nórsko, ale aj pre celú Európu. Vzácne kovy ako neodým a prazeodým tvoria približne pätinu týchto zásob a patria medzi najdôležitejšie materiály pre výrobu permanentných magnetov.

Tie sú nevyhnutné pre elektromobily, veterné turbíny, ale aj moderné vojenské systémy vrátane radarov a navádzacích technológií. Bez stabilného prístupu k týmto surovinám je prakticky nemožné budovať technologickú aj obrannú nezávislosť.

Rozhodnutie nórskej vlády prevziať plánovanie projektu nie je náhodné. Cieľom je odstrániť potenciálne konflikty v oblasti využitia pôdy a urýchliť celý proces prípravy ťažby.

V Európe totiž podobné projekty často narážajú na odpor environmentálnych skupín alebo miestnych komunít, čo vedie k dlhoročným zdržaniam.

Wikimedia Commons

V tomto prípade ide o snahu nájsť rovnováhu medzi ekonomickými záujmami, ochranou prírody a strategickou bezpečnosťou. Nórsko vysiela jasný signál, že prístup ku kritickým surovinám sa stáva prioritou na úrovni štátu.

Tento krok zároveň zapadá do širšieho európskeho trendu, kde sa čoraz viac diskutuje o potrebe znižovať závislosť od dovozu z Ázie. Podľa plánov by sa ťažba mohla začať na prelome rokov 2031 a 2032.

Očakávaná produkcia neodýmu a prazeodýmu by mohla pokryť približne 5 percent dopytu Európskej únie, čo síce neznamená úplnú sebestačnosť, ale predstavuje významný krok smerom k diverzifikácii zdrojov.

Vysoká koncentrácia lítia v slaných vodách

Popri nórskom projekte sa čoraz viac ukazuje, že Európa má potenciál aj v ďalších strategických surovinách. Významnú pozornosť v poslednom období priťahuje aj Nemecko, kde vedci skúmajú hlboké geologické formácie ukrývajúce slané vody staré približne 300 miliónov rokov.

Práve v nich sa nachádzajú vysoké koncentrácie lítia, ktoré je kľúčové pre výrobu batérií do elektromobilov aj modernej elektroniky. Odhady naznačujú, že by mohlo ísť o jeden z najväčších nevyužitých zdrojov tejto suroviny v Európe, čo by výrazne znížilo  závislosť od dovozu z Ázie či Južnej Ameriky.

Ťažba však nebude jednoduchá, keďže lítium sa nachádza v hĺbkach niekoľkých kilometrov a jeho získavanie si vyžaduje nové technologické postupy. Viac sa dozvieš v našom samostatnom článku.

Podobné projekty zároveň naznačujú širší posun, ktorý sa v Európe v posledných rokoch zrýchľuje. Kontinent už nehľadá len jednotlivé náleziská, ale systematicky buduje vlastnú surovinovú základňu naprieč viacerými krajinami.

Príkladom je Švédsko, kde spoločnosť LKAB identifikovala v oblasti Kiruna významné ložisko vzácnych zemín využiteľných pri výrobe magnetov pre elektromobily a veterné turbíny.

V Česku sa zas pripravuje ťažba lítia v lokalite Cínovec, ktorá patrí medzi najperspektívnejšie zdroje pre európsky batériový priemysel. Práve tieto projekty ukazujú, že Európa sa postupne posúva od závislosti na dovoze k väčšej kontrole nad vlastnými strategickými surovinami, čo môže v budúcnosti zásadne ovplyvniť jej technologickú aj priemyselnú konkurencieschopnosť.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP