V Egypte sa podarilo odhaliť mimoriadne netradičný prípad mumifikácie, ktorý doslova prepisuje naše predstavy o pohrebných rituáloch v období rímskej nadvlády. V útrobách jednej z múmií sa totiž nachádzal papyrus s časťou Homérovej Iliady, informuje Live Science.

Tento unikátny nález pochádza z lokality Oxyrhynchus, dnešného mesta Al-Bahnasa, ktoré patrí medzi najvýznamnejšie archeologické náleziská v Egypte. Práve tu archeológovia z Univerzity v Barcelone počas výskumu na prelome novembra a decembra 2025 odkryli hrobku s niekoľkými múmiami, pričom jedna z nich ukrývala literárny poklad nevyčísliteľnej hodnoty.

Papyrus bol napísaný v gréčtine a obsahuje časť druhej knihy Iliady, konkrétne známy „katalóg lodí“, ktorý opisuje vojská smerujúce do Tróje. Podľa vedcov bol tento text vložený do oblasti brucha počas mumifikačného procesu, čo naznačuje, že nešlo o náhodu, ale o zámerný rituálny akt.

„Papyrus bol umiestnený na brucho, aby chránil zosnulého v posmrtnom živote,“ vysvetlila spoluriaditeľka výskumu Esther Pons Mellado. Práve tento detail robí z objavu absolútny unikát. Aj keď sa papyrusy v múmiách objavovali už v minulosti, spravidla išlo o magické alebo náboženské texty, nie o literatúru.

Oxyrhynchus má pritom za sebou viac než storočie archeologického výskumu. Už na prelome 19. a 20. storočia tu vedci objavili približne pol milióna fragmentov papyrusov, ktoré zásadne prispeli k poznaniu antického sveta. Napriek tomu sa doteraz nikdy nenašiel prípad, kde by bol literárny text cielene použitý v procese mumifikácie.

Mení pohľad na minulosť

„Objav je výnimočný: ide o prvý prípad v histórii archeológie, keď bol grécky literárny text zámerne začlenený do mumifikačného procesu,“ uvádza oficiálne stanovisko Univerzity v Barcelone. Podľa lingvistu Ignasiho-Xaviera Adiega je práve pohrebný kontext tým, čo robí nález takým zásadným. „Skutočnou novinkou je jeho funerárny kontext,“ zdôraznil.

Zatiaľ nie je úplne jasné, prečo starovekí Egypťania verili, že papyrus môže zosnulého ochrániť. V období rímskej nadvlády, ktorá sa začala po smrti Kleopatry v roku 30 pred naším letopočtom, však dochádzalo k intenzívnemu prelínaniu kultúr. Tento synkretizmus spájal egyptské, grécke aj rímske tradície, čo mohlo viesť k experimentovaniu aj v oblasti pohrebných rituálov.

Courtesy of the Egyptian Ministry of Tourism and Antiquities

Samotná múmia patrila dospelému mužovi, no jej detailný výskum stále prebieha. Vedci tak zatiaľ nevedia, či išlo o významnú osobnosť, alebo skôr o človeka, ktorého vzdelanie či spoločenské postavenie zohrali úlohu pri výbere takéhoto netradičného „ochranného prvku“.

Zlaté jazyky

Zaujímavosťou je, že rovnaké pohrebisko už v minulosti vydalo viac než tucet múmií so zlatými jazykmi. Počas najnovších vykopávok pribudli ďalšie tri zlaté a jeden medený jazyk. Podľa staroegyptskej viery malo zlato symbolizovať telo bohov a takto upravený jazyk mal zosnulému umožniť komunikovať s božstvami v posmrtnom svete.

Courtesy of the Egyptian Ministry of Tourism and Antiquities

Nie je však jasné, či múmia s papyrusom obsahujúcim Iliadu mala podobnú úpravu. Aj tento aspekt je predmetom prebiehajúceho výskumu. Zaujímavé pritom zostáva aj použitie medi v jednom prípade, keďže dôvody takéhoto rozhodnutia zatiaľ vedci nepoznajú.

Celý objav tak otvára nové otázky o tom, ako staroveké civilizácie vnímali smrť, posmrtný život a ochranu duše. Kombinácia gréckeho epického textu a egyptských pohrebných praktík naznačuje, že hranice medzi kultúrami boli oveľa priepustnejšie, než sme si doteraz mysleli.

Výskum v Oxyrhynchuse pokračuje a vedci očakávajú, že ďalšie analýzy prinesú nové odpovede. Už teraz je však jasné, že tento objav patrí medzi najvýznamnejšie archeologické udalosti posledných rokov.

Čítajte viac z kategórie: Novinky