Americké veliteľstvo CENTCOM potvrdilo historický míľnik v modernom spôsobe vedenia asymetrickej vojny. Počas nedávnej operácie Epic Fury, zameranej na ciele v Iráne, nasadili Spojené štáty po prvýkrát v ostrom boji drony LUCAS, upozorňuje The War Zone.

Tieto prostriedky, známe aj ako „kamikadze“ drony alebo vyčkávacia munícia (loitering munition), boli vypustené špeciálnou jednotkou Task Force Scorpion Strike (TFSS). Táto jednotka vznikla v decembri 2023 s cieľom adaptovať úspešné prvky nepriateľskej techniky a využiť ich proti ich pôvodným tvorcom.

Inšpirovali sa priamo iránskymi dronmi

Z technického hľadiska je LUCAS produktom reverzného inžinierstva iránskeho dronu Shahed-136 (v Rusku známeho pod označením Geran-2). Americkí inžinieri v spolupráci s firmou SpektreWorks a ďalšími inovátormi rozobrali ukoristené iránske stroje a na ich základe vytvorili vlastnú, technologicky vyspelejšiu platformu. Hoci sa LUCAS vizuálne takmer zhoduje s pôvodným dizajnom typu „delta krídlo“, vnútorná architektúra a riadiace systémy prešli výraznou modernizáciou.

Kľúčovým parametrom systému LUCAS je jeho nákladová efektívnosť. S odhadovanou cenou približne 35 000 amerických dolárov za kus predstavuje zlomok ceny tradičných riadených striel s plochou dráhou letu, ako je napríklad Tomahawk, ktorých cena sa pohybuje v miliónoch dolárov.

LUCAS je navrhnutý ako škálovateľný systém, ktorý umožňuje masovú produkciu v krátkom čase. Technické špecifikácie vychádzajú z príbuzného civilného/cieľového dizajnu FLM 136, ktorý disponuje doletom približne 715 kilometrov a výdržou vo vzduchu až šesť hodín. Maximálna rýchlosť sa pohybuje na úrovni 105 uzlov (cca 195 km/h) pri užitočnom zaťažení zhruba 18 kilogramov (bez paliva).

V porovnaní s pôvodným Shahedom-136, ktorý poháňa jednoduchý dvojtaktný spaľovací motor s výkonom 50 koní (často klon nemeckého motora MD550), americká verzia integruje pokročilé sieťové schopnosti.

Oveľa lepšia kópia

Zatiaľ čo staršie iránske verzie sa spoliehali primárne na inerciálnu navigáciu v kombinácii s civilným GPS pre útoky na statické ciele, LUCAS využíva terminály Starlink. To mu umožňuje nielen dynamické preprogramovanie cieľa počas letu, ale aj autonómnu koordináciu v rámci roja (swarm tactics). Vďaka nízkej latencii satelitného spojenia dokáže operátor v reálnom čase korigovať dráhu letu, pričom systém zachováva vysokú mieru autonómie pri vyhýbaní sa protivzdušnej obrane.

Flexibilita nasadenia systému LUCAS je zabezpečená rôznymi štartovacími mechanizmami. Drony môžu byť vypúšťané z pozemných katapultov, pomocou raketových urýchľovačov (RATO – Rocket-Assisted Take-Off) z mobilných platforiem na nákladných vozidlách, alebo priamo z paluby lodí.

Americké námorníctvo už úspešne otestovalo štart tohto dronu z paluby pobrežnej bojovej lode USS Santa Barbara (trieda Independence). Táto modularita umožňuje ozbrojeným silám nasadiť „lacnú“ silu v prostredí, kde by nasadenie drahých lietadiel s posádkou alebo sofistikovaných rakiet bolo neekonomické alebo príliš riskantné.

Nasadenie systému LUCAS je priamou reakciou na zraniteľnosť modernej protivzdušnej obrany voči saturácii lacnými dronmi. Aj tie najpokročilejšie systémy, ako je izraelský Iron Dome alebo americký Patriot, čelia matematickému problému: náklad na zostrelenie drona (protiraketa za státisíce až milióny dolárov) je mnohonásobne vyšší než cena samotného útočiaceho prostriedku. Ako sme informovali v nedávnom článku, Izraelu sa darí tento problém obchádzať systémom Iron Beam, ktorý zostreľuje ciele pomocou laserov.

Čítajte viac z kategórie: Novinky