V čase, keď sa nízka obežná dráha Zeme mení na preplnenú diaľnicu dátových paketov, sa Európa ocitla na strategickej križovatke. Dlhé roky sme sa prizerali, ako vizionári spoza oceánu menia pravidlá hry.

Elon Musk so svojím Starlinkom a Jeff Bezos s ambicióznym projektom Kuiper definovali novú éru globálnej konektivity, v ktorej tradičné telekomunikačné kanály ustupujú do pozadia. Pre starý kontinent však táto technologická revolúcia priniesla horkú príchuť závislosti. Udalosti posledných rokov jasne ukázali, že spoliehať sa na dobrú vôľu súkromných entít pri kritickej infraštruktúre je hazardom s vlastnou bezpečnosťou.

Práve tu vstupuje na scénu IRIS², tretí pilier európskeho vesmírneho programu, ktorý má doplniť navigačný systém Galileo a monitorovací program Copernicus. Nejde však o obyčajný „európsky Starlink“.

IRIS² (Infrastructure for Resilience, Interconnectivity and Security by Satellite) je ambiciózny, multi-orbitálny projekt, ktorý má Európe vrátiť to, čo v digitálnom veku takmer stratila: technologickú suverenitu a strategickú autonómiu.

V nasledujúcich riadkoch sa ponoríme do útrob projektu, ktorý zastrešuje konzorcium SpaceRISE. Nebudeme hovoriť len o stovkách satelitov na nízkej obežnej dráhe, ale o komplexnej architektúre využívajúcej kvantové šifrovanie a laserovú komunikáciu.

Pozrieme sa na to, ako chce EÚ konkurovať zabehnutým gigantom, v čom ich technicky prekonáva a pred akými masívnymi výzvami, od raketovej krízy až po byrokratické labyrinty, momentálne stojí.

Digitálna pevnosť EÚ

Čítaj viac z kategórie: Vesmír a veda

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP