Na prvý pohľad pôsobí Mesiac ako nemenný symbol nočnej oblohy. Každý večer visí nad horizontom v rovnakej podobe a budí dojem absolútneho pokoja. Pod jeho sivým povrchom sa však odohráva proces, ktorý zásadne mení pohľad vedcov na jeho geologickú stabilitu.

Najnovšia štúdia prináša dôkazy, že Mesiac sa stále zmenšuje. A nejde o kozmetickú zmenu, ale o pokračujúcu premenu jeho kôry, ktorá môže mať dôsledky aj pre budúce ľudské misie.

Mesiac sa sťahuje už milióny rokov

Vedci z National Air and Space Museum’s Center for Earth and Planetary Studies identifikovali viac ako 1 000 doteraz neznámych trhlín na povrchu Mesiaca. Výsledky potvrdzujú, že vnútro Mesiaca sa postupne ochladzuje. Zároveň ako sa jeho jadro a vnútorné vrstvy ochladzujú, celý objekt sa zmršťuje. Povrchová kôra je následne vystavená tlaku, ktorý vedie k jej deformáciám.

O kontrakcii Mesiaca vedia vedci od roku 2010. Vtedy prvýkrát detailne opísali takzvané lobátne zlomy. Ide o výrazné hrebene vznikajúce stláčaním kôry, keď sa materiál pozdĺž zlomu vytláča nahor a prekrýva susedné vrstvy horniny. Tieto útvary sa nachádzajú najmä vo vysočinách a doteraz tvorili hlavný dôkaz o zmenšovaní Mesiaca.

Nové trhliny v tmavých moriach

Najnovší výskum však ukázal, že tektonická aktivita nie je obmedzená len na vysočiny. Vedci objavili rozsiahlu sieť prasklín aj v oblasti takzvaných mesačných morí. Ide o rozsiahle tmavé planiny vytvorené dávnou sopečnou činnosťou, ktoré sú viditeľné aj zo Zeme.

Tieto nové útvary dostali označenie small mare ridges, skrátene SMR. Tím identifikoval 1 114 takýchto štruktúr, celkový počet SMR na Mesiaci stúpol na 2 634. Podľa analýz majú priemerný vek približne 124 miliónov rokov, lobátne zlomy sú o niečo mladšie a dosahujú vek okolo 105 miliónov rokov.

V kontexte mesačnej histórie ide o veľmi mladé geologické štruktúry. To znamená, že proces zmršťovania Mesiaca nepatrí len do dávnej minulosti, ale pokračoval relatívne nedávno a môže pokračovať aj dnes.

Riziko pre budúce misie

Objav má význam aj mimo akademickej sféry. Plytké mesačné otrasy, ktoré vznikajú v dôsledku kontrakcie, môžu predstavovať hrozbu pre techniku aj budúce obývané základne. Autori štúdie upozorňujú, že rozloženie SMR môže byť dôležité pri plánovaní dlhodobého pobytu ľudí na Mesiaci.

Do popredia sa dostávajú konkrétne plány vesmírnych agentúr. NASA plánuje v rámci misie Artemis III vyslať astronautov na povrch Mesiaca do roku 2028. Program Artemis má ambíciu vybudovať trvalejšiu prítomnosť človeka na Mesiaci.

Nové poznatky o kontrakcii a tektonickej aktivite budú preto zohrávať úlohu pri hodnotení bezpečnostných rizík. Mesiac sa síce mení pomaly, no jeho vývoj pokračuje. A každá nová trhlina je dôkazom, že ani náš najbližší vesmírny sused nie je taký stabilný, ako sa celé desaťročia zdalo.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP