V tomto texte boli použité materiály SITA.

Francúzsko predstavilo novú energetickú stratégiu, ktorá znamená zásadný obrat v doterajšom smerovaní krajiny. Vláda otvorene priznala, že bez masívnej podpory jadrovej energetiky sa nepodarí dosiahnuť cieľ úplného odklonu od fosílnych palív do roku 2050.

Paríž tak reaguje na rastúce náklady na dovoz ropy a plynu aj na geopolitické napätie, ktoré posledné roky odkrylo slabiny európskej energetickej bezpečnosti.

Podľa plánu na roky 2025 až 2035 chce Francúzsko výrazne posilniť výrobu nízkouhlíkovej elektriny. Kľúčom má byť intenzívnejšie využívanie existujúcich 57 jadrových reaktorov, výstavba šiestich nových blokov a paralelný rozvoj pobrežných veterných elektrární.

Oproti tomu sa počíta s menšou podporou solárnych parkov a veterných fariem na pevnine. Ide o citeľnú zmenu oproti obdobiu rokov 2019 až 2024, keď sa diskutovalo o postupnom zatváraní časti jadrových zdrojov.

Jadrový obrat ako otázka suverenity

Novú stratégiu označil premiér Sébastien Lecornu za rozhodujúcu pre energetickú nezávislosť krajiny. Pri návšteve vodnej elektrárne na východe Francúzska zdôraznil, že alternatíva v podstate neexistuje. „Neexistuje scenár, v ktorom by sme mohli ostať závislí,“ uviedol. Zároveň upozornil, že pomalý postup pri obmedzovaní fosílnych palív „začínal zásadným spôsobom ohrozovať našu suverenitu, našu schopnosť vyrábať“.

Francúzsko je síce dlhodobo považované za jadrovú veľmoc Európy, no realita posledných rokov ukázala, že ani silná domáca výroba elektriny automaticky neznamená energetickú nezávislosť. Ropa a plyn dnes predstavujú približne 60 percent celkovej spotreby energie v krajine. Len v roku 2024 stáli ich dovozy 64 miliárd eur, čo predstavuje výraznú záťaž pre štátny rozpočet aj obchodnú bilanciu. Zároveň ide o strategickú slabinu, keďže krajina zostáva odkázaná na dodávky z externých partnerov vrátane Ruska či Spojených štátov.

Nový plán preto počíta s tým, že do roku 2030 klesne podiel fosílnych palív na maximálne 40 percent celkovej energetickej spotreby. Zásadnú úlohu pri tom má zohrať elektrifikácia domácností aj priemyslu. Vláda očakáva, že domácnosti a firmy postupne prejdú z plynových kotlov a ropných systémov na nízkouhlíkovú elektrinu vyrábanú prevažne z jadra a obnoviteľných zdrojov.

EnBW/Midjourney

Kombinácia efektivity

Zaujímavým momentom stratégie je dôraz na pobrežné veterné elektrárne. Francúzsko má rozsiahle pobrežie a potenciál pre rozvoj veterných parkov je značný. Práve tieto zdroje majú dopĺňať jadrovú výrobu a vytvoriť stabilnejší energetický mix. Oproti tomu sa znižuje dôraz na pozemné veterné farmy a veľké solárne parky, ktoré v minulosti čelili odporu časti verejnosti aj miestnych samospráv.

Takýto prístup naznačuje, že vláda sa snaží kombinovať technologickú efektivitu s politickou priechodnosťou. Jadrová energia poskytuje stabilný výkon nezávislý od počasia a Francúzsko má s jej prevádzkou desaťročia skúseností. Veterné elektrárne zas dokážu produkovať veľké objemy energie bez zásadného zásahu do vnútrozemského priestoru.

Bing Image Creator

Kontroverzie okolo jadra pretrvávajú

Napriek ambicióznym plánom zostáva jadrová energia vo Francúzsku kontroverznou témou. Ekologické organizácie upozorňujú na riziká spojené s prevádzkou jadrových elektrární, ako aj na dlhodobý problém ukladania vyhoreného jadrového paliva. Kritici argumentujú, že investície by mali smerovať predovšetkým do obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti, nie do výstavby nových reaktorov s vysokými nákladmi a dlhým časom realizácie.

Vláda však stavia na pragmatický prístup. V kontexte rastúcich cien energií, geopolitických otrasov a klimatických záväzkov považuje jadro za jediný realistický nástroj, ktorý umožní rýchlo znížiť emisie a zároveň zachovať stabilitu siete. Ak sa Parížu podarí naplniť stanovené ciele, Francúzsko by sa mohlo stať modelom kombinácie jadra a obnoviteľných zdrojov v rámci Európy.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia