V tomto texte boli použité aj materiály SITA.

Po rokoch, keď sa zdalo, že budúcnosť energetiky bude patriť najmä veterným a solárnym elektrárňam, sa do centra pozornosti vracia jadro. Po celom svete je dnes rozostavaných približne 80 jadrových reaktorov s celkovým výkonom takmer 86 gigawattov. Ďalších približne 120 blokov je vo fáze plánovania a viac ako 300 projektov čaká v rôznych štádiách príprav.

Nie je to náhoda. Spotreba elektriny rastie rýchlejšie než kedykoľvek za posledné desaťročia. Dôvodom sú dátové centrá, umelá inteligencia, elektromobily aj elektrifikácia priemyslu. Zároveň vlády hľadajú spôsob, ako znižovať emisie bez toho, aby ohrozili stabilitu energetických sústav.

Práve tu sa začína meniť úloha jadrovej energetiky. Kedysi bola vnímaná ako konkurent obnoviteľných zdrojov. Dnes ju čoraz viac krajín považuje za ich partnera.

Podľa údajov World Nuclear Association je v súčasnosti v prevádzke približne 440 jadrových reaktorov v 31 krajinách sveta s celkovým výkonom okolo 400 gigawattov. V roku 2024 vyrobili 2 667 terawatthodín elektriny, čo predstavovalo približne deväť percent svetovej produkcie.

Jadro a obnoviteľné zdroje

Najväčšou slabinou veterných a solárnych elektrární je ich závislosť od počasia. Solárne panely vyrábajú elektrinu len počas slnečných hodín a výkon veterných elektrární závisí od intenzity vetra. Jadrové elektrárne fungujú inak. Produkujú stabilný výkon nepretržite, bez ohľadu na počasie alebo dennú dobu. Práve preto ich energetici označujú za základ elektrizačnej sústavy.

Moderná energetika však čoraz viac smeruje k modelu, v ktorom sa tieto technológie dopĺňajú. Solár a vietor dokážu vyrábať veľmi lacnú elektrinu, keď sú podmienky priaznivé. Jadro medzitým zabezpečuje stabilitu siete v čase, keď obnoviteľné zdroje nestačia.

Zaujímavé je, že aj samotné jadrové elektrárne sa menia. Staršie bloky boli navrhnuté na takmer nemennú prevádzku. Novšie generácie reaktorov už dokážu výkon flexibilnejšie zvyšovať alebo znižovať podľa aktuálnej situácie v sieti. Takýto prístup využívajú napríklad moderné francúzske reaktory EPR alebo viaceré nové projekty vznikajúce v Ázii.

Gemini

Čína si buduje náskok, aký nemá obdobu

Jednoznačným lídrom globálnej jadrovej výstavby je Čína. Krajina má rozostavaných 39 reaktorov s výkonom presahujúcim 44 gigawattov. Ide o viac než polovicu všetkých nových jadrových kapacít, ktoré dnes vznikajú vo svete. Peking zároveň plánuje ďalších 41 blokov a eviduje až 144 navrhovaných projektov.

Čínska stratégia je však oveľa širšia než len samotné jadro. Krajina zároveň buduje najväčšie veterné a solárne parky na planéte. Zatiaľ čo obrovské obnoviteľné zdroje vznikajú najmä na západe krajiny, jadrové elektrárne zabezpečujú stabilné dodávky energie pre priemyselné centrá na východnom pobreží.

Čína pritom nestavia iba klasické veľké reaktory. Popri domácich technológiách Hualong One vznikajú aj bloky CAP1000, CAP1400, rýchle reaktory CFR600 a malý modulárny reaktor ACP100.

Práve malé modulárne reaktory, známe pod skratkou SMR, patria medzi najdiskutovanejšie jadrové technológie súčasnosti. Ich výhodou je menšia veľkosť, nižšie investičné náklady a možnosť sériovej výroby v továrňach. Mnohé krajiny ich vnímajú ako potenciálnu náhradu za dosluhujúce uhoľné elektrárne, keďže môžu využiť existujúce rozvodne a energetickú infraštruktúru.

Freepik

Ázia udáva tempo, Rusko buduje vplyv

Významné jadrové programy rozvíjajú aj India, Rusko, Turecko, Egypt či Južná Kórea. India má momentálne vo výstavbe osem reaktorov s výkonom 6,6 gigawattu a plánuje ďalších 14 blokov. Krajina kombinuje ruské technológie VVER s vlastnými ťažkovodnými reaktormi PHWR a pokračuje aj vo vývoji rýchlych množivých reaktorov.

Rusko stavia sedem nových blokov a ďalších 23 plánuje. Jeho vplyv však siaha ďaleko za hranice krajiny.

Štátna spoločnosť Rosatom je dnes najväčším exportérom jadrových technológií na svete. Elektrárne buduje alebo pomáha budovať v Turecku, Egypte či Bangladéši. Takéto projekty majú výrazný geopolitický rozmer. Krajina, ktorá si objedná ruský reaktor, sa často na desaťročia viaže na dodávky paliva, technický servis aj správu jadrového odpadu.

Pre Moskvu ide o dôležitý nástroj zahraničného vplyvu. Podobnú pozíciu sa postupne snaží vybudovať aj Čína prostredníctvom exportu vlastných technológií Hualong One.

Jadrová elektráreň vo Philippsburgu. Zdroj: EnBW

Jadrová renesancia má aj svoju odvrátenú stranu

Pri pohľade na stovky plánovaných projektov môže vzniknúť dojem, že jadrová energetika vstupuje do obdobia bezprecedentného rastu. Realita je však zložitejšia. Za posledných 20 rokov bolo vo svete odstavených 111 reaktorov, zatiaľ čo 101 nových začalo vyrábať elektrinu. Mnohé nové projekty tak iba nahrádzajú starnúce elektrárne.

Výrazný rozdiel existuje aj medzi jednotlivými regiónmi. Zatiaľ čo v Číne alebo Indii sa nové bloky často stavajú relatívne rýchlo, západné krajiny zápasia s predražovaním a meškaniami. Francúzsky projekt Flamanville sa oneskoril o viac než desaťročie. Podobné problémy sprevádzali aj fínsky Olkiluoto či americkú elektráreň Vogtle.

Práve to je jeden z dôvodov, prečo Čína dominuje globálnym štatistikám. Opakovane využíva rovnaké typy reaktorov, čím znižuje náklady, skracuje výstavbu a získava skúsenosti, ktoré sa prenášajú z projektu na projekt.

Svoje miesto má aj Slovensko

Medzi rozostavanými projektmi figurujú aj slovenské Mochovce. Štvrtý blok typu VVER-440 s hrubým výkonom 471 megawattov by mal byť podľa aktuálnych údajov World Nuclear Association pripojený do siete v roku 2026.

Aktívne sú aj ďalšie európske krajiny. Česko plánuje nové bloky v Dukovanoch, Švédsko pripravuje rozsiahle rozširovanie jadrovej kapacity a Rumunsko patrí medzi štáty, ktoré sa intenzívne zaujímajú o budúce nasadenie malých modulárnych reaktorov.

Mimoriadne ambiciózne plány má Poľsko. Krajina eviduje sedem plánovaných reaktorov a viac ako dve desiatky ďalších navrhovaných projektov. Cieľom je postupne nahradiť časť uhoľných elektrární a znížiť závislosť od dovážaných energetických surovín.

Slovenské Elektrárne

O jadro sa zaujíma už 35 krajín

World Nuclear Association odhaduje, že približne 35 krajín dnes zvažuje spustenie vlastného jadrového programu alebo pripravuje prvé projekty. To však automaticky neznamená, že všetky elektrárne skutočne vzniknú. Organizácia rozlišuje medzi plánovanými projektmi, ktoré už majú konkrétne financovanie alebo schválenia, a navrhovanými projektmi, pri ktorých môže ešte dôjsť k výrazným zmenám.

Jedna vec je však čoraz zreteľnejšia. Vlády po celom svete už nevidia budúcnosť energetiky ako súboj medzi jadrom a obnoviteľnými zdrojmi. Čoraz viac ju stavajú na kombinácii oboch technológií. Solár a vietor majú priniesť lacnú bezemisnú energiu, jadro má zabezpečiť stabilitu v čase, keď počasie nespolupracuje.

Práve preto dnes vznikajú desiatky nových reaktorov. Nie ako konkurencia zeleným zdrojom, ale ako ich poistka.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia