V tomto texte boli použité materiály TASR.

Poľsko stojí pred zásadnou energetickou výzvou. Ak chce udržať stabilitu svojej elektrizačnej sústavy a zároveň znížiť závislosť od fosílnych palív, musí v priebehu najbližšej dekády výrazne zrýchliť tempo výstavby veterných elektrární. Ambícia je pritom mimoriadne vysoká. Varšava plánuje do polovice 30. rokov strojnásobiť výkon pevninských veterných zdrojov oproti súčasnému stavu.

Na zasadnutí parlamentnej komisie pre energetickú transformáciu to uviedol predseda štátnej spoločnosti Poľské elektroenergetické siete Grzegorz Onichimowski. Ako zdôraznil, energetická bezpečnosť krajiny je priamo závislá od zrýchlenia rozvoja obnoviteľných zdrojov energie. Podľa jeho slov sa Poľsko nachádza v období, keď sa tradičné zdroje postupne dostávajú na hranicu svojej udržateľnosti.

Uhlie končí, plyn je riziko

Onichimowski upozornil, že kapacitný trh pre uhoľné elektrárne bude fungovať už len tri roky. To znamená, že podpora, ktorá dnes udržiava časť uhoľných zdrojov ekonomicky životaschopných, sa v dohľadnom čase skončí. Ešte výraznejší problém sa črtá pri plynových elektrárňach. Najväčší objem zazmluvnených plynových kapacít je viazaný na rok 2030.

Bez masívnejšieho rozvoja veternej energie by sa Poľsko muselo v budúcnosti vo väčšej miere spoliehať práve na plyn. V aktuálnej geopolitickej situácii to však podľa šéfa PSE predstavuje významné riziko. „Bez rozvoja veternej energie by sa Poľsko muselo viac spoliehať na plyn, čo je v súčasnej geopolitickej situácii rizikové,“ uviedol.

Čísla ukazujú, že cieľ nebude jednoduché naplniť. V rokoch 2022 až 2023 pribúdalo v Poľsku v priemere približne 100 megawattov nového veterného výkonu mesačne. Vlani sa však tempo výrazne spomalilo a kleslo zhruba na 30 megawattov mesačne. Zástupcovia sektora upozorňujú, že bez stabilného regulačného prostredia a rýchlejších povoľovacích procesov sa investície budú naďalej brzdiť.

Podľa národného energetického plánu má Poľsko do roku 2030 dosiahnuť výkon 15,8 gigawattu v pevninských veterných elektrárňach. V súčasnosti disponuje kapacitou 11,2 gigawattu. To znamená, že v horizonte necelých piatich rokov musí krajina pridať viac než 4,5 gigawattu nového výkonu. V kontexte spomaleného tempa výstavby ide o ambiciózny cieľ, ktorý si vyžiada systémové zmeny.

Zaujímavým krokom môže byť aj zapojenie rezortu obrany. Ministerstvo má preveriť možnosti uvoľnenia časti leteckých zón, ktoré sú dnes obmedzené pre výstavbu veterných fariem. Práve priestorové limity a ochranné pásma patria medzi faktory, ktoré v minulosti výrazne komplikovali rozvoj veterných projektov.

Freepik

Baltické more ako nový energetický pilier

Kým na pevnine Poľsko bojuje s legislatívnymi a investičnými prekážkami, na mori postupuje výrazne dynamickejšie. Krajina intenzívne rozvíja veterné parky v Baltickom mori, ktoré majú v budúcnosti tvoriť kľúčový pilier jej energetického mixu.

Najvýraznejším projektom je pobrežná veterná farma Baltica 2. S inštalovaným výkonom 1498 megawattov má patriť medzi najväčšie veterné parky na svete. Pre lepšiu predstavu ide o výkon porovnateľný s Atómovou elektrárňou Mochovce, ktorá disponuje kapacitou 1471 megawattov. Prvá elektrina z Baltica 2 by mala začať prúdiť do siete na začiatku roka 2027.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia