Starý vedecký konsenzus padá. Odhalili skutočný kľúč k dlhovekosti, v jednej veci sme sa celý čas mýlili
Otázka, do akej miery máš svoj maximálny vek „zapísaný v génoch“, patrí k tým, na ktoré veda dlhé roky odpovedala pomerne opatrne. Tradičný konsenzus hovoril, že genetika vysvetľuje zhruba štvrtinu rozdielov v dĺžke ľudského života a zvyšok má na svedomí prostredie, životný štýl a náhoda.
Najnovšie výskumy však ukazujú, že tento obraz bol neúplný. Nie preto, že by sa gény zmenili, ale preto, že sa dramaticky zmenil svet okolo nás, píše ScienceAlert.
Výhody génov sa drasticky menia
Kľúčovým problémom starších odhadov bolo miešanie dvoch úplne odlišných typov úmrtí. V minulosti dominovali takzvané vonkajšie príčiny smrti: infekčné choroby, pracovné úrazy, vojny či zlá hygiena. V takom prostredí mal genetický potenciál na dlhý život len obmedzený priestor prejaviť sa. Ak si zomrel na zápal pľúc v tridsiatke, tvoje gény „dlhovekosti“ jednoducho nedostali šancu.
V moderných vyspelých spoločnostiach sa však situácia zásadne zmenila. Vďaka očkovaniu, antibiotikám, bezpečnejšej práci a lepšej výžive dnes väčšina ľudí neumiera na náhodné vonkajšie hrozby, ale na choroby úzko späté so samotným procesom starnutia.
Do popredia sa dostávajú neurodegeneratívne ochorenia, kardiovaskulárne zlyhávanie a chronické metabolické poruchy. A práve tu genetika zohráva podstatne väčšiu úlohu.
Keď výskumníci analyzovali rozsiahle súbory dát zo štúdií dvojčiat a cielene odfiltrovali úmrtia spôsobené nehodami či infekciami, vyšlo najavo, že genetické faktory môžu vysvetľovať až približne polovicu rozdielov v dĺžke života. Nejde však o dôkaz genetického determinizmu, ale o čisto štatistický dôsledok toho, že environmentálne rozdiely sa zmenšili.
Podobný jav už genetici dobre poznajú z výskumu ľudskej výšky. V populáciách s nedostatkom potravy má výživa obrovský vplyv a genetika ustupuje do pozadia. V bohatých krajinách, kde väčšina detí dostáva dostatok živín, sa rozdiely vo výške javia ako „takmer čisto genetické“. Neznamená to, že strava prestala byť dôležitá, len to, že väčšina ľudí už dosahuje svoj genetický strop.
Nie sú všeliekom
Pri dlhovekosti platí rovnaký princíp. Zlepšujúce sa životné podmienky umožňujú, aby sa genetické rozdiely v opravách DNA, regulácii zápalu, metabolizme lipidov či ochrane neurónov naplno prejavili.
Vieme napríklad, že určité varianty génov spojených s opravnými mechanizmami buniek, signalizáciou inzulínu alebo metabolizmom cholesterolu sa v populáciách storočných ľudí vyskytujú častejšie. Zároveň však vieme, že ani tie „najlepšie“ gény nedokážu úplne kompenzovať dlhodobé fajčenie, obezitu či neliečený vysoký tlak.

Dôležité je pochopiť, že dedičnosť nie je vlastnosťou génu ani jednotlivca, ale štatistickým opisom celej populácie v konkrétnych podmienkach. Ak by sa prostredie znovu zhoršilo, genetický podiel na dĺžke života by opäť klesol. Z tohto pohľadu nový odhad nepopiera staršie výsledky, ale rozširuje ich o kontext modernej civilizácie.
Pre jednotlivca z toho vyplýva pomerne triezvy záver. Gény môžu výrazne ovplyvniť, ako rýchlo tvoje telo starne na bunkovej úrovni, ako účinne zvláda oxidačný stres či ako odolný je tvoj nervový systém. Zároveň však stále existuje obrovský priestor, kde rozhoduje životný štýl, kvalita zdravotnej starostlivosti a čistá biologická náhoda. Dlhovekosť nevzniká jedným ideálnym genetickým receptom, ale množstvom rôznych kombinácií génov a prostredia.
Čítajte viac z kategórie: Novinky
Ďakujeme, že čítaš Fontech. V prípade, že máš postreh alebo si našiel v článku chybu, napíš nám na redakcia@fontech.sk.
Teraz čítajú

Gagarin vraj nebol prvý vo vesmíre. Utajil Sovietsky zväz smrť svojich prvých kozmonautov?

Padnutý strom v Amazónii nechal vedcov v nemom úžase. Odhalil tajomstvo ukryté stáročia

Vojakov na fronte čaká veľký zlom: Vedci vymysleli zázračný sprej, ktorý zachráni tisíce životov

Nič podobné svet nevidel. Nový systém dokáže ničiť drony s extrémnou presnosťou

Váži miliónkrát viac ako naše Slnko a nevieme ho nájsť. Vedci začali pátranie v našej galaxii
- 24 hod
- 48 hod
- 7 dní
-
- Nič podobné svet nevidel. Nový systém dokáže ničiť drony s extrémnou presnosťou
- Slovákom do áut pribudla ďalšia povinnosť. Ak ju nemáš, neprejdeš STK ani ho neprihlásiš
- Desaťročia trvajúci problém vodíka je porazený, vedci odomkli efektivitu na úrovni 85%
- Európa hlási nového spojenca. Česi budú dodávať zbrane netradičnému štátu
- Slováci nechápu fyziku v elektromobiloch. Batérie s vysokým dojazdom sú paradoxnou nevýhodou
-
- Nič podobné svet nevidel. Nový systém dokáže ničiť drony s extrémnou presnosťou
- Slovákom do áut pribudla ďalšia povinnosť. Ak ju nemáš, neprejdeš STK ani ho neprihlásiš
- Desaťročia trvajúci problém vodíka je porazený, vedci odomkli efektivitu na úrovni 85%
- Európa hlási nového spojenca. Česi budú dodávať zbrane netradičnému štátu
- Slováci nechápu fyziku v elektromobiloch. Batérie s vysokým dojazdom sú paradoxnou nevýhodou
-
- Vojenskí experti prišli s víťazným plánom: Nad Ukrajinou má lietať stovka európskych stíhačiek
- Európa hlási nového spojenca. Česi budú dodávať zbrane netradičnému štátu
- Turbína za výbornú cenu napojí celú domácnosť. Je veľká ako anténa a nahradí aj solárne panely
- 1200 metrov pod pyramídami objavili 38 000 rokov staré mesto, z ktorého vedcom padla sánka
- Vedci zistili strašnú vec. Dážď na celom svete je kontaminovaný nebezpečnými časticami
