Vedci z Nórskej univerzity vedy a techniky v Trondheime a Tokijskej univerzity predstavili prototyp stavebného materiálu, ktorý môže zásadne zmeniť pohľad na využitie púštneho piesku.

Ten bol doteraz pre stavebníctvo prakticky nepoužiteľný, no nový prístup ukazuje, že aj tento extrémne jemný materiál sa dá premeniť na pevný kompozit vhodný pre vybrané aplikácie. Na tému upozornil portál Interesting Engineering.

Novinka nesie názov botanický pieskový betón a kombinuje jemnozrnný púštny piesok s rastlinnými prísadami a drobnými časticami dreva. Výsledný materiál vzniká pôsobením tepla a tlaku, bez použitia tradičného cementového spojiva. Práve absencia klasického cementu je kľúčová, keďže jeho výroba predstavuje významnú environmentálnu záťaž.

Piesok na hrane dostupnosti

Betón je po vode druhým najpoužívanejším materiálom na svete. Ročne sa vyprodukujú viac než štyri miliardy ton cementu, pričom samotná výroba cementu je zodpovedná približne za osem percent globálnych emisií oxidu uhličitého. Stavebný sektor je zároveň silno závislý od riečneho piesku a drveného kameňa. Ich ťažba však čoraz viac naráža na environmentálne limity a spôsobuje eróziu či ničenie prirodzených biotopov.

Púštny piesok by sa mohol javiť ako logická alternatíva, keďže ho je nadbytok. Problémom je jeho štruktúra. Zrná sú príliš jemné a hladké, čo znemožňuje ich efektívne viazanie v klasickom betóne. Výsledkom by bola nedostatočná pevnosť materiálu a nevhodnosť pre stavebné účely. Aj preto sa stavebníci doteraz spoliehali na piesok z riek a lomov, čím sa tlak na prírodné zdroje ďalej zvyšoval.

Rastlinné spojivá namiesto tradičného cementu

Výskumný tím sa rozhodol otestovať alternatívny výrobný postup, ktorý by nebol závislý od konvenčného cementového spojiva. Púštny piesok lisovali spolu s rastlinnými prísadami a drevným práškom za súčasného pôsobenia zvýšenej teploty. Kľúčom bolo presné nastavenie výrobných parametrov.

„Výskumníci už mnoho rokov diskutujú o tom, či je možné využiť púštny piesok v betóne. Výzvou je, že púštny piesok je taký jemnozrnný, že nie je vhodný ako spojivo v betóne,“ uviedol Ren Wei, postdoktorand na NTNU. „Inými slovami, betón by nebol dostatočne tvrdý na použitie v stavebných projektoch.“

Laboratórne experimenty prebiehali na Tokijskej univerzite. Vedci porovnávali púštny piesok s inými jemnými kamenivami a sledovali, ako rôzne premenné ovplyvňujú výslednú pevnosť a hustotu materiálu. „Testovali sme, ako rôzne faktory ovplyvňujú pevnosť a hustotu materiálov, vrátane teploty, pomeru miešania, tlaku, času lisovania a rôznych typov piesku,“ doplnil Ren Wei.

cement, domiešavače
Pixabay

Výsledkom je kompaktný a pevný materiál, ktorý vzniká bez tradičného procesu hydratácie cementu. Ide o technologicky odlišný prístup, ktorý kombinuje mechanické zhutnenie a organické zložky do jedného funkčného celku.

Potenciál aj limity nového materiálu

Podľa výskumníkov je botanický pieskový betón dostatočne pevný na neštrukturálne aplikácie, ako sú dlažobné kocky či chodníky. Zatiaľ však nie je vhodný pre rozsiahle nosné konštrukcie ani pre extrémne klimatické podmienky. Otvorenou otázkou zostáva jeho dlhodobá odolnosť, najmä v chladnom podnebí a pri opakovanom zmrazovaní a rozmrazovaní.

Vedci zároveň upozorňujú, že ekologický prínos materiálu by sa prejavil len v prípade jeho lokálneho využitia. Preprava ťažkých stavebných materiálov na veľké vzdialenosti by mohla negovať časť emisných úspor.

Ak sa však podarí technológiu ďalej rozvinúť, môže predstavovať spôsob, ako znížiť tlak na riečne ekosystémy a obmedziť ťažbu hornín. Zároveň by poskytla riešenie pre regióny, kde je púštny piesok dnes skôr problémom než zdrojom.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP