Zastarané elektrárne nahradí futuristická technológia: Jaslovské Bohunice prekvapili Európu

V tomto texte boli použité materiály SITA.

Slovenská energetika vstupuje do novej, podstatne komplexnejšej kapitoly jadrovej budúcnosti. Jaslovské Bohunice sa už dávno neprofilujú len ako miesto historických jadrových elektrární, ale postupne sa menia na kľúčové laboratórium moderných jadrových technológií.

Popri pripravovanom veľkom jadrovom zdroji s výkonom približne 1 200 MW sa v tej istej lokalite črtá aj ambiciózny plán na nasadenie malých modulárnych reaktorov novej generácie. Ide o zásadný posun od tradičného modelu veľkých blokov k flexibilnejšej, inovatívnej a technologicky odvážnej koncepcii výroby energie.

Bohunice sa tak môžu stať jedným z prvých miest v Európe, kde sa bude testovať a reálne prevádzkovať koncept uzavretého jadrového palivového cyklu v komerčnom prostredí. Nejde len o výstavbu nových zariadení, ale o úplne nový prístup k tomu, ako sa s jadrovým palivom zaobchádza – od jeho použitia, cez spracovanie až po opätovné využitie.

Malé reaktory s veľkými ambíciami

Kľúčovým hráčom v tomto projekte je spoločnosť Newvys, spoločný podnik Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti (JAVYS) a francúzsko-talianskej inovatívnej firmy newcleo. Newvys si už objednala dve samostatné štúdie realizovateľnosti, ktoré majú posúdiť možnosti umiestnenia a výstavby pokročilých modulárnych reaktorov v areáli V1 v Jaslovských Bohuniciach.

Ide o bývalú elektráreň, ktorá sa postupne vyraďuje z prevádzky, no má potenciál získať druhý život ako centrum nových jadrových technológií.

Prvú štúdiu, zameranú na konkrétny typ reaktora LFR-AS-200 chladeného tekutým olovom, dodá spoločnosť newcleo za 1,175 milióna eur. Paralelne si Newvys objednala aj širšie posúdenie vhodnosti lokality V1 pre umiestnenie viacerých modulárnych reaktorov, ktoré bude za 1,2 milióna eur spracovávať samotná JAVYS. Dve štúdie spolu naznačujú, že nejde o teoretický experiment, ale o serióznu prípravu na reálnu investíciu.

Plán počíta s výstavbou štyroch reaktorov typu LFR-AS-200 s celkovým výkonom približne 800 MW. Tieto reaktory by mali využívať palivo MOX, ktoré sa vyrába z prepracovaného vyhoretého jadrového paliva.

To znamená, že materiál, ktorý sa dnes považuje skôr za odpad, by sa stal zdrojom novej energie. Vyhorené palivo zo slovenských elektrární by sa malo prepravovať do Francúzska, kde by prešlo chemickým spracovaním a následne by sa z neho v plánovanom zariadení newcleo vyrobili nové palivové tyče.

Uzavretý palivový cyklus ako budúcnosť jadra

Koncept uzavretého palivového cyklu je jedným z najdiskutovanejších smerov modernej jadrovej energetiky. Namiesto jednorazového použitia paliva a jeho dlhodobého skladovania sa materiál opätovne spracúva a využíva na výrobu elektriny. V prípade Bohuníc by tak vznikol prepojený reťazec – od pôvodného vyhoreného paliva, cez jeho prepracovanie vo Francúzsku až po jeho druhý život v pokročilých reaktoroch LFR-AS-200.

Technológia olovom chladených rýchlych reaktorov patrí medzi tzv. IV. generáciu jadrových reaktorov. Sľubuje vyššiu bezpečnosť, efektívnejšie využitie paliva a menšie množstvo dlhodobo rádioaktívneho odpadu. Pre Slovensko by to znamenalo nielen energetický prínos, ale aj postavenie lídra v aplikácii moderných jadrových riešení v strednej Európe.

Lukáš Grinaj/TASR/JAVYS

Strategické partnerstvo so silným európskym hráčom

Celý projekt stojí aj na spolupráci medzi slovenským štátom a zahraničným technologickým partnerom. Už v roku 2025 podpísali JAVYS a newcleo zmluvu o založení spoločného podniku s názvom Centrum pre rozvoj využitia vyhoretého jadrového paliva.

Koncom minulého roka prešiel podnik rebrandingom a dnes vystupuje pod názvom Newvys. Slovenská strana prostredníctvom JAVYS drží 51-percentný podiel, zatiaľ čo newcleo vlastní zvyšných 49 percent.

Toto rozdelenie akcií naznačuje, že štát si chce ponechať rozhodujúce slovo nad jadrovou budúcnosťou krajiny, no zároveň ťažiť z know-how a technologických schopností inovatívnej európskej firmy. newcleo sa špecializuje práve na rýchle reaktory a recykláciu jadrového paliva, čo z nej robí ideálneho partnera pre takýto projekt.

Bohunice sa tak postupne formujú nielen ako miesto výroby elektriny, ale ako komplexný jadrový ekosystém. Popri veľkom reaktore sa tu môže rozvíjať sieť menších modulárnych zdrojov, výskumné aktivity aj nové prístupy k spracovaniu paliva. Ak sa tieto plány naplnia, Slovensko môže byť jednou z krajín, ktoré definujú budúcnosť jadrovej energetiky v Európe – technologicky, bezpečne a udržateľne.