Európska komisia v tichosti upravila jeden zo svojich najambicióznejších klimatických plánov. Balík opatrení pre automobilový priemysel, ktorý sa v Bruseli rodil doslova na poslednú chvíľu, síce formálne nemení cieľ dekarbonizácie dopravy, no v praxi ho citeľne zjemňuje. Pôvodne pevne stanovená hranica nulových emisií CO₂ pre nové autá od roku 2035 už neplatí v takej podobe, ako bola schválená v roku 2023. Namiesto nej prichádza kompromis, ktorý má automobilkám poskytnúť viac času aj priestoru na manévrovanie a zároveň rozdeľuje Európu na dva tábory.

Už samotný proces prípravy takzvaného Automotive Package bol nezvyčajný. Kým pri politicky citlivých návrhoch zvyknú návrhy kolovať v zákulisí ešte pred oficiálnym predstavením, tentoraz vládlo v Bruseli nezvyčajné ticho. Dôvod je prozaický: dohoda jednoducho neexistovala. Rokovania pokračovali až do posledných hodín a ani samotná Komisia nemala jasno v kľúčových detailoch. Isté bolo len jedno: pôvodný cieľ pre rok 2035 bude zmiernený. Otázkou zostávalo ako veľmi a za akých podmienok.

Cieľ 2035 už nie je nulový

Výsledok, ktorý Komisia predstavila v Štrasburgu, zodpovedá tomu, čo minulý týždeň naznačil šéf frakcie EPP Manfred Weber. Do roku 2035 má dôjsť k zníženiu emisií CO₂ o 90 percent v porovnaní s rokom 2021. V prepočte to znamená flotilový limit približne 11 gramov CO₂ na kilometer namiesto pôvodnej nuly. Zároveň sa nespomína žiadny konkrétny dátum, kedy by mal platiť stopercentný cieľ.

TASR/Pixabay/Engin_Akyurt

Komisia odhaduje, že v dôsledku tejto úpravy bude po roku 2035 stále 27 až 29 percent nových áut vybavených spaľovacím motorom. Ide o výrazný odklon od pôvodnej predstavy úplného zákazu predaja nových áut so spaľovacím motorom. Na prvý pohľad to vyzerá ako jasné víťazstvo konzervatívnych síl v EÚ, najmä v Nemecku. Realita je však podstatne komplikovanejšia.

Víťazstvo spaľovacích motorov s hviezdičkou

Komisia síce otvára dvere pre plug-in hybridy, vozidlá s predlžovačom dojazdu a dokonca aj nové mild-hybridy či čisto spaľovacie autá, no pridáva zásadnú podmienku. Emisie, ktoré tieto vozidlá vyprodukujú po roku 2035, budú musieť byť kompenzované. Vzniknúť má kreditný systém, v rámci ktorého budú výrobcovia vyrovnávať emisie napríklad používaním zelených materiálov alebo klimaticky neutrálnych palív.

Konkrétne ide o zelenú oceľ vyrobenú v EÚ či biopalivá a syntetické e-palivá, ktoré sú dlhodobo predmetom sporov. Čisté palivá môžu pokryť maximálne tri percentá referenčného cieľa z roku 2021, teda zhruba 30 percent z povolených zvyškových emisií. Zelená oceľ má tvoriť až sedem percent referenčného cieľa, čo zodpovedá 70 percentám zostávajúcich emisií.

Otázkou však zostáva, ako prísne budú tieto pravidlá v praxi. Dostupnosť zelenej ocele či e-palív v roku 2035 je dnes viac než neistá, nehovoriac o ich cene. Práve tá môže rozhodnúť o tom, kto si bude môcť takéto autá dovoliť. Víťazstvo spaľovacích motorov sa tak môže ukázať ako pyrrhovo.

FonTech/FreePixel, Wikimedia

Malé elektromobily dostanú výhodu

Kým v otázke spaľovacích motorov panuje neistota, niektoré opatrenia sú pomerne konkrétne. Komisia chce zaviesť takzvané superkredity na podporu malých a cenovo dostupných elektromobilov. Elektrické autá kratšie ako 4,2 metra sa budú vo flotilových výpočtoch započítavať vyššou váhou. Prakticky to znamená, že malé elektrické vozidlo bude pre automobilku „hodnotnejšie“ než jedno veľké.

„Toto umožní členským štátom a miestnym samosprávam vytvárať cielené stimuly a podporiť dopyt po malých elektromobiloch vyrobených v EÚ,“ uvádza Komisia. Návrh má pôvod najmä vo Francúzsku a Španielsku, ktoré už minulú jeseň presadzovali zachovanie cieľa pre rok 2035 s miernou flexibilitou, no so silnou podporou elektromobility.

Zároveň sa má zmierniť aj cesta k cieľu v roku 2030. Namiesto striktných ročných limitov budú automobilky hodnotené v trojročnom období od 2030 do 2032. Ak cieľ nesplnia v prvom roku, dostanú priestor na dobehnutie v ďalších. Pre dodávky je úľava ešte výraznejšia, keďže cieľ pre rok 2030 klesá z 50 na 40 percent. „Ide o segment, kde je prechod na elektromobilitu štrukturálne náročnejší,“ priznáva Komisia.

Firemné flotily ako páka zmeny

Výrazným prvkom balíka sú aj nové ciele pre elektrifikáciu firemných vozidiel od roku 2030. Požiadavky sa budú líšiť podľa jednotlivých krajín a ich ekonomickej sily. Cieľom je podporiť nákup bezemisných a nízkoemisných vozidiel veľkými firmami, ktoré registrujú väčšinu nových áut v EÚ.

„Keďže firemné autá najazdia viac kilometrov ročne, prináša to aj väčšie zníženie emisií,“ uvádza Komisia. Zároveň má platiť, že na verejnú finančnú podporu budú mať nárok len vozidlá s nulovými alebo nízkymi emisiami a ideálne vyrobené v EÚ.

Podľa informácií nemeckých médií sa v niektorých krajinách počíta až so stopercentným podielom elektromobilov pre veľkých firemných zákazníkov do roku 2035. Týkať sa to má aj Nemecka, Francúzska či Holandska. Pre menšie firmy sa tieto povinnosti vzťahovať nebudú.

Shell/TASR (úprava redakcie)

Batérie, nákladné autá a byrokracia

Komisia zároveň plánuje investovať 1,8 miliardy eur do programu Battery Booster, ktorého cieľom je posilniť európsky batériový reťazec. Peniaze majú ísť na bezúročné pôžičky pre výrobcov článkov a na zníženie závislosti od globálnych hráčov. „Tieto opatrenia zvýšia konkurencieschopnosť sektora a podporia udržateľnú výrobu v EÚ,“ tvrdí Komisia.

Zmeny sa dotknú aj nákladných vozidiel, kde sa má flexibilnejšie pristupovať k cieľom pre rok 2030, a tiež administratívy. Brusel sľubuje zníženie byrokratickej záťaže a úspory pre firmy vo výške viac než 700 miliónov eur ročne. Komisia celý balík označuje za prvú priemyselnú stratégiu pre automobilový sektor. „Zabezpečuje klimatickú, priemyselnú a ekonomickú súdržnosť a podporuje investície do bezemisných vozidiel. Budúcnosť je elektrická,“ uvádza sa v oficiálnych materiáloch.

Treba však zdôrazniť, že ide zatiaľ len o návrhy. Balík musí schváliť Európsky parlament aj Rada EÚ, kde sa rozhoduje kvalifikovanou väčšinou. A tá zďaleka nie je istá. Ak by návrh zlyhal, v platnosti zostane pôvodný cieľ z roku 2023: nulové emisie CO₂ z nových áut od roku 2035. Pre automobilky by to bol návrat k oveľa tvrdšej realite.

Čítajte viac z kategórie: Elektromobilita