Konečne sa to podarilo. Vedci rozbili kameň a rozlúštili jednu z najväčších záhad Zeme

Ak niečo v archeológii dokáže držať výskumníkov v napätí celé desaťročia, sú to príbehy, ktoré vznikli skôr z legendy než z faktov. Veľkonočný ostrov patrí do tejto kategórie dokonale.

Monumentálne sochy moai stáli v centre diskusií o tom, kto ich vytvoril, aké veľké skupiny ľudí pri tom pracovali a prečo si izolovaná komunita zvolila taký ambiciózny projekt. Najnovší výskum však otvára dvere k presnejšiemu a oveľa prekvapivejšiemu vysvetleniu.

Dlhé roky sa predpokladalo, že na výrobu sôch vážiacich desiatky ton bola potrebná centralizovaná moc, ktorá dokázala zhromaždiť stovky ľudí. Nové dôkazy však ukazujú úplne iný obraz. Archeológovia zmapovali hlavný lom Rano Raraku pomocou približne dvadsiatich dvoch tisíc fotografií a vytvorili detailný trojrozmerný model.

Vďaka nemu identifikovali tridsať samostatných dielní, kde prebiehala výroba jednotlivých sôch. Výsledky naznačujú, že moai nevznikali pod vedením jedného mocného vodcu, ale pracovali na nich malé klany alebo dokonca jednotlivé rodiny.

Po rokoch rozlúštili jednu z najväčších záhad

Podľa profesora Carla Lipa z Binghamtonskej univerzity majú dielne jasne rozpoznateľné znaky a štýly, ktoré odrážajú odlišné skupiny obyvateľov. Každá skupina si vybrala vlastné miesto v lome a využívala špecifické techniky. Niektoré tímy začínali precíznym modelovaním tváre, iné najprv vysekali celý blok a až následne dotvárali detaily. Objavili sa aj sochy s výrazne ženskými črtami, čo naznačuje rozdielne estetické prístupy a kultúrne predstavy jednotlivých skupín.

Výroba jedného moai si podľa výskumu vyžiadala iba štyroch až šiestich skúsených kamenárov. Desať až dvadsať ďalších ľudí zabezpečovalo nástroje, laná, zásoby a všetko potrebné na efektívnu prácu. Keď Európania dorazili na ostrov v osemnástom storočí, našli stovky dokončených aj rozpracovaných sôch. Produkcia moai prekvitala už od trinásteho storočia a výrazne rástla počas štrnásteho a pätnásteho storočia.

Nový výskum zároveň podporuje teórie, podľa ktorých nebolo na presun sôch potrebných veľa ľudí. Staršie predstavy o vlečení po zemi vystriedala realistickejšia metóda, v ktorej malé tímy rozhojdávali sochu pomocou lán a posúvali ju dopredu. Tento spôsob bol testovaný aj v praxi. Profesor Lipov tím dokázal rozhýbať repliku moai pomocou osemnástich ľudí, ktorí používali iba jeden úchop rukou. Špeciálne cesty so zakriveným profilom navyše pomáhali stabilite a napomáhali prirodzenému pohybu sôch.

Wikimedia/Rivi

Súhrnne tak vzniká obraz ostrova, ktorý nefungoval ako centralizovaný štát, ale ako súbor menších rodových skupín, ktoré si vytvárali vlastné monumenty. Každý klan prispieval svojou verziou moai, čo vysvetľuje rozmanitosť štýlov aj veľký počet rozpracovaných dielov priamo v lome.

Tieto poznatky zároveň vyvracajú predstavu, že ostrovná spoločnosť musela pre výstavbu a premiestňovanie sôch mobilizovať stovky ľudí. Nové dôkazy ukazujú efektívny proces, ktorý zvládli malé, dobre koordinované tímy.

Kultúrna identita v kameni

Moai sa často prezentujú ako uniformné monumenty, ale nový digitálny model ukazuje opak. Rozdielne estetické prístupy a techniky naznačujú, že jednotlivé klany využívali tvorbu sôch aj na vyjadrenie vlastnej identity. Rôznorodosť v lome tak predstavuje dôležitú stopu k pochopeniu toho, ako si izolované komunity udržiavali kultúrnu rozmanitosť.

Nový model lomu Rano Raraku umožňuje výskumníkom vidieť súvislosti, ktoré pri pozemnom výskume unikajú. Pohľad zhora odhalil usporiadanie dielní, prirodzené hranice medzi nimi aj rozsah práce, ktorý pôsobí oveľa menej centralizovane, než sa kedysi predpokladalo. Takýto spôsob digitalizácie môže zmeniť výklad ďalších archeologických lokalít.

Moai si získali svet najmä svojou monumentalitou, ktorá zvádzala k predstave o veľkolepej moci. Reálne zistenia však ukazujú, že sila Rapa Nui nestála na centralizovanej autorite, ale na spolupráci malých skupín. Tento obraz ostrova lepšie odráža spôsob, akým mohli prežiť izolovanú existenciu. Zároveň pripomína, že mnohé staré civilizácie boli všestrannejšie a technicky zručnejšie, než im pripisujeme v moderných predstavách.

Čítajte viac z kategórie: Novinky