V tomto texte boli použité materiály TASR.

Nemecká automobilová politika sa opäť dostáva do centra pozornosti Európy. Kancelár Friedrich Merz v najnovšom vyhlásení naznačil, že Nemecko sa nechce zmieriť s jednoznačným koncom spaľovacích motorov po roku 2035. V liste, ktorý plánuje adresovať Európskej komisii, chce obhajovať širší priestor pre technologickú voľnosť a flexibilitu v čase, keď sa európsky automobilový trh mení rýchlejšie než kedykoľvek predtým.

Merz zdôraznil, že cieľom nie je spochybňovať klimatické záväzky, ale hľadať rovnováhu medzi reguláciami a ekonomickou realitou. „Ide predovšetkým o dosiahnutie dobrej kompatibility medzi konkurencieschopnosťou a požiadavkami, ktoré kladieme na ochranu klímy,“ povedal počas tlačovej konferencie po rokovaniach koaličných lídrov.

Merz žiada flexibilitu po roku 2035

Podľa kancelára by Európska únia nemala uzatvárať dvere technológiám, ktoré síce obsahujú spaľovací motor, no stále môžu prispieť k znižovaniu emisií. Merz preto požaduje, aby sa aj po roku 2035 zachovala možnosť registrácie vozidiel, ktoré kombinujú elektrický pohon s efektívnym spaľovacím motorom. „Požiadam Komisiu, aby aj po roku 2035 naďalej povoľovala elektrické vozidlá, ktoré majú aj spaľovací motor,“ uviedol a doplnil, že podľa neho by mali zostať povolené aj vysoko efektívne spaľovacie jednotky.

Nemecký kancelár dlhodobo kritizuje tzv. tvrdé obmedzenia, ktoré EÚ plánuje zaviesť. Tie počítajú s tým, že od roku 2035 bude možné registrovať už len nové plne elektrické vozidlá. Merz však upozorňuje, že takýto prístup môže byť pre automobilový priemysel neúmerne náročný, najmä v čase, keď čelí tlaku zo všetkých strán.

Hybridy, predlžovače dojazdu aj nové palivá

Merz v tejto súvislosti pripomenul technológie, ktoré podľa neho môžu slúžiť ako most medzi tradičnými spaľovacími motormi a plne elektrickou budúcnosťou. Spomenul plugin hybridy, vozidlá s predlžovačmi dojazdu či autá využívajúce inovatívne palivové zmesi. Všetky tieto technológie môžu podľa neho uľahčiť prechod na elektromobilitu bez dramatických zásahov do výrobných kapacít či infraštruktúry.

„Urobí všetko, čo bude v jeho silách, aby to tento zákaz zmiernil,“ uviedol kancelár už v októbri počas samitu s predstaviteľmi automobiliek. Podľa neho je dôležité, aby sa európska legislatíva neopierala len o jednu technológiu, ale umožnila širší priestor pre inovácie.

Toyota/Gemini (Úprava redakcie)

Európsky automobilový priemysel pod tlakom

Nemecké automobilky zažívajú jedno z najťažších období v modernej histórii. Trh v Európe sa ochladzuje, konkurencia z Číny rastie raketovým tempom a nové obchodné bariéry v USA aj Číne komplikujú export. K tomu sa pridáva masívna transformácia smerujúca k elektromobilite, ktorá si vyžaduje obrovské investície a prebudovanie celých výrobných reťazcov.

Preto nie je prekvapením, že Berlín sa snaží získať pre automobilky viac priestoru na manévrovanie. Merz svojím krokom vysiela signál, že Nemecko nechce dopustiť situáciu, v ktorej by automobilový sektor stratil konkurencieschopnosť len preto, že európska regulácia odmieta niektoré technologické riešenia.

Debata o spaľovacích motoroch sa tak môže opäť otvoriť.