V tomto texte boli použité materiály TASR.

Tím českých a slovenských vedcov z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe oznámil objav, ktorý sa podarí možno raz za generáciu. V laboratórnej kultúre nálevníkov sa im úplnou náhodou podarilo identifikovať extrémne vzácneho jednobunkového organizma s unikátnou bunkovou stavbou. Druh dostal meno Solarion arienae a jeho opis dnes zverejnil prestížny vedecký časopis Nature – čo je samo o sebe potvrdením, že ide o mimoriadny prelom.

Objav vedcov vedených profesorom Ivanom Čepičkom a jeho doktorandom, slovenským biológom Marekom Valtom, odhaľuje existenciu organizmu, ktorý stojí mimo všetkých doteraz poznaných hlavných línií eukaryotov. Solarion je tak odlišný, že spolu s niekoľkými ďalšími málo preskúmanými prvokmi vytvára úplne novú eukaryotickú ríšu nazvanú Disparia. Pre evolučnú biológiu ide o objav porovnateľný s nájdením novej vetvy na strome života – vetvy, o ktorej sa dovtedy ani len netušilo, že existuje.

Unsplash

Objav, ktorý vznikol šťastnou náhodou

Solarion arienae je extrémne malý, meria len niekoľko mikrometrov a takmer sa nepohybuje. Práve preto ho doposiaľ nikto nevidel. Vedci ho objavili len vďaka tomu, že v laboratórnej kultúre nálevníkov väčšie organizmy uhynuli – a až následne sa ukázalo, že v kultúre sa ukrýva ďalší, dovtedy neznámy prvok.

Podľa Univerzity Karlovej sa tento „šťastný kolaps“ premenil na jeden z najvýznamnejších objavov európskej mikrobiológie za posledné roky. Ďalšie analýzy vrátane sekvenovania genómu potvrdili, že Solarion sa nedá zaradiť medzi žiadne doteraz popísané eukaryotické línie.

V globálnych databázach environmentálnej DNA sa objavuje len niekoľkokrát, a to v stopách zo vzoriek morského sedimentu z rôznych kútov sveta. Vedci preto predpokladajú, že ide o líniu rozšírenú po celej planéte, ale všade mimoriadne vzácnu.

„Živá fosília“ s pozostatkami dávneho bunkového systému

Najzaujímavejšou črtou Solarionu sú jeho mitochondrie – organely zodpovedné za výrobu energie. Nový druh si uchoval gén, ktorý je vzácnym pozostatkom prastarého systému na prenos proteínov. Tento gén sa nachádza len u niekoľkých dnes žijúcich eukaryotov a predstavuje akési okno do hlbokej minulosti, keď sa formovala komplexná bunka.

Autori štúdie uviedli, že ide o „živú fosíliu“, ktorá môže zmeniť to, ako chápeme evolúciu eukaryotických buniek. Doteraz bolo možné mnohé etapy vývoja eukaryotov rekonštruovať len nepriamo – Solarion však poskytuje priame dôkazy o tom, že niektoré pôvodné molekulárne znaky prežili až dodnes, skryté v organizmoch, ktoré takmer nikto neskúmal.

Stále platí, že o mikrobiálnom živote vieme veľmi málo

Objav Solarionu je pripomienkou, že najväčšie tajomstvá biológie sa často skrývajú nie v hlbinách vesmíru, ale priamo pred našimi očami – v mikroskopických formách života, ktoré ešte nepoznáme. Ako upozornili Čepička a Valt, významná časť príbehu eukaryotov je stále zahmlená a podobné objavy môžu zásadne zmeniť naše chápanie evolúcie.

Solarion arienae tak nie je len ďalší nový druh. Je to stopa po dávnej minulosti Zeme, ktorá ukazuje, že evolúcia ukrýva ešte množstvo neprebádaných kapitol.