Mohlo to dopadnúť fatálne. Čínski astronauti sa vracajú na Zem, zažili však niečo, na čo nikdy nezabudnú

V texte boli použité materiály TASR.

Traja čínski tajkonauti sa po nútenom odklade spôsobenom poškodením kozmickej lode Šen-čou 20 pripravujú na návrat na Zem. Informovala o tom Čínska agentúra pre pilotovaný vesmír po tom, čo musela pôvodný termín návratu, plánovaný na 5. novembra, posunúť. Návratová kabína Šen-čou 21 sa od vesmírnej stanice Tchien-kung úspešne oddelila v piatok dopoludnia pekinského času.

Návrat po polročnej misii

Na čínskej orbitálnej stanici sa posádky striedajú v šesťmesačných intervaloch. Nový tím troch tajkonautov dorazil na Tchien-kung 31. októbra a plynule prevzal operácie na palube. Odchádzajúca posádka sa vracia na Zemi v lodi Šen-čou 21, keďže ich pôvodné plavidlo zasiahla vesmírna troska a poškodila jeho okno. V lodi vznikla podľa agentúry CMSA prasklina, ktorá síce neohrozila stanicu, ale znemožnila bezpečný návrat.

Posádku starého letu tvoria tajkonauti Čchen Tung, Čchen Čung-žuej a Wang Ťie. Podľa štátnej televízie CCTV sú všetci v dobrom zdravotnom stave a pristáť by mali v oblasti Tung-feng vo Vnútornom Mongolsku.

TASR/AP

Čína ponechá poškodenú loď na orbite pre výskum

Kozmická loď Šen-čou 20 zostane na obežnej dráhe a bude slúžiť na ďalšie experimenty. Čínska vesmírna agentúra zatiaľ nešpecifikovala, aké výskumné úlohy bude plniť, no potvrdila, že nástupnícka kozmická loď Šen-čou 22 je vo vývoji a na štart sa pripraví neskôr.

Nová trojčlenná posádka, ktorá teraz pôsobí na Tchien-kungu, pracuje pod vedením skúseného veliteľa Čang Lua. Spolu s ním sú na palube palubný inžinier Wu Fej, najmladší Číňan, ktorý sa kedy dostal do vesmíru, a špecialista na užitočné zaťaženie Čang Chung-čang. Ich program zahŕňa vedecké experimenty, výstupy do otvoreného vesmíru a montáž vonkajších ochranných štítov proti vesmírnemu odpadu.

Ambície čínskeho vesmírneho programu rastú

Čína neparticipuje na prevádzke Medzinárodnej vesmírnej stanice už od roku 2011, keď NASA dostala politické obmedzenie spolupracovať s Pekingom. V reakcii na to sa krajina rozhodla vybudovať vlastnú orbitálnu stanicu Tchien-kung, ktorá je plne funkčná od roku 2022.

Peking si v oblasti kozmonautiky stanovuje ambiciózne ciele. Po nástupe prezidenta Si Ťin-pchinga investuje miliardy do projektov, ktoré majú postupne vyrovnať technologický náskok USA a Ruska. Do konca desaťročia plánuje vyslať na Mesiac pilotovanú misiu a časom vytvoriť stálu základňu na jeho povrchu. Tien-kung tak predstavuje kľúčový krok v širšej stratégií, ktorá má posilniť čínsku prítomnosť vo vesmíre.