Ak nás trafí objekt z vesmíru, neunikneme mu. Vedci odhalili, ktoré miesta na Zemi sú „prvé na rane“

Telesá, ktoré k nám prichádzajú spoza hraníc Slnečnej sústavy už nie sú len teoretickou zaujímavosťou. Od roku 2017 sme zaznamenali tri takéto návštevy: najprv záhadný objekt ‘Oumuamua, potom kométu 2I/Borisov a napokon 3I/Atlas, ktorá sa práve pohybuje vnútri našej sústavy. Tieto prípady naznačujú, že podobných objektov muselo v priebehu 4,6 miliardy rokov preletieť naším kozmickým okolím nespočetné množstvo  a niektoré z nich sa možno aj zrazili so Zemou.

Na zákade toho urobili vedci výskum s názvom The Distribution of Earth-Impacting Interstellar Objects (Rozloženie medzihviezdnych objektov dopadajúcich na Zem), vedený astronómom Darrylom Seligmanom z Michiganskej štátnej univerzity, ktorá sa pokúša určiť, aké veľké riziko tieto telesá pre Zem predstavujú. „V tejto štúdii počítame očakávané orbitálne prvky, rýchlosti a smery prichádzajúcich medzihviezdnych objektov, ktoré by mohli zasiahnuť Zem,“ uvádzajú autori. Na štúdiu upozornil Science Alert.

Vedci zatiaľ nedokážu určiť, koľko medzihviezdnych objektov reálne existuje, preto sa zamerali na ich priestorové rozloženie. Model predpokladá, že väčšina týchto objektov pochádza zo systémov s tzv. M hviezdami, teda červenými trpaslíkmi, ktoré sú najpočetnejším typom hviezd v našej Galaxii. Ako však vedci sami priznávajú, tento výber je zatiaľ „do istej miery svojvoľný“, keďže presná dynamika pohybu medzihviezdnych objektov nie je známa.

Dva hlavné smery, odkiaľ prichádzajú

Pomocou rozsiahlych simulácií, ktoré generovali až 10 miliárd hypotetických objektov, vedci odhalili zaujímavý vzorec. Medzihviezdne telesá majú dvojnásobne vyššiu pravdepodobnosť prichádzať z dvoch smerov: zo slnečného apexu a z galaktickej roviny. Slnečný apex predstavuje smer, ktorým sa Slnko pohybuje voči svojmu okoliu v Mliečnej ceste. V praxi to znamená, že podobne ako auto, ktoré počas jazdy naráža na viac kvapiek dažďa spredu, Zem častejšie „naráža“ na objekty prichádzajúce z tohto smeru. Galaktická rovina je zasa diskovitá oblasť, kde sa nachádza väčšina hviezd, a tým pádom aj viac potenciálnych zdrojov medzihviezdnych úlomkov.

Zaujímavým paradoxom je, že hoci objekty prichádzajúce z týchto smerov majú všeobecne vyššie rýchlosti, tie, ktoré skutočne môžu zasiahnuť Zem, sú spravidla pomalšie. Slnko totiž svojou gravitáciou dokáže ovplyvniť práve pomalšie, menej excentrické telesá a nasmerovať ich na dráhu, ktorá pretína orbitu našej planéty.

Freepik/NASA (Úprava redakcie)

Kedy a kam najčastejšie dopadajú

Podľa simulácií závisí aj pravdepodobnosť zásahu od ročného obdobia. Najrýchlejšie objekty prichádzajú na jar, keď sa Zem pohybuje smerom k slnečnému apexu. Z hľadiska počtu potenciálnych dopadov je však riziko mierne vyššie počas zimy, keď sa naša planéta nachádza na opačnej strane svojej dráhy, teda smerom k tzv. slnečnému antapexu.

Najzraniteľnejšie sú nízke zemepisné šírky, teda oblasti v okolí rovníka. Práve tie sú podľa výpočtov vystavené najvyššiemu riziku zásahu. Výskum zároveň naznačuje, že mierne zvýšené riziko hrozí aj severnej pologuli, kde žije približne 90 percent svetovej populácie.

Autori zároveň upozorňujú, že ich výsledky sa týkajú len objektov s kinematikou typickou pre systémy červených trpaslíkov. „Tieto rozloženia sú použiteľné len pre medzihviezdne objekty s kinematikou M hviezd. Iné predpoklady by rozloženie mohli zmeniť,“ píšu vedci, no zároveň dodávajú, že hlavné zistenia by mali platiť aj pre iné typy hviezdnych systémov.

Budúcnosť výskumu v rukách nových observatórií

Štúdia zámerne neodhaduje, koľko medzihviezdnych objektov skutočne existuje, keďže zatiaľ na to nemáme dostatok dát. „V tomto článku sme sa zámerne vyhli akýmkoľvek definitívnym predpovediam o frekvencii medzihviezdnych dopadov,“ uzatvárajú autori.

Ich výsledky však predstavujú dôležitý základ pre budúce pozorovania v rámci projektu Vera Rubin Observatory a jeho prieskumu Legacy Survey of Space and Time (LSST). Ten by mohol v nasledujúcich rokoch priniesť prvé presné údaje o tom, ako často sa medzihviezdne telesá pohybujú v našej Slnečnej sústave a ktoré časti Zeme sú im vystavené najviac.

Čítajte viac z kategórie: Novinky