Austrálsky 149-megawattový solárny park Glenrowan West, ktorý prevádzkujú Gayle a Tom Leeovi, dokazuje, že na jednom mieste je možné efektívne kombinovať poľnohospodárstvo a výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov, píše portál Cosmomagazine.

Farmári využívajú takzvané „solárne pasenie“ – systém, pri ktorom ovce spásajú vegetáciu rastúcu pod a okolo solárnych panelov. Tento prístup, známy aj ako agrivoltaika či „solar electric sheep“, má roky úspech v Európe a Japonsku, kde nedostatok pôdy prinútil hľadať spôsoby, ako súbežne pestovať potraviny a vyrábať energiu. V USA sa z neho stal miliardový biznis, keďže ovce dokážu udržať porasty nízke a zároveň zlepšovať kvalitu pôdy.

Prečo „solárne ovce“ dávajú zmysel

„Takéto nastavenie je výhodné pre farmárov, ktorí nechcú prísť o pastviny kvôli veľkej solárnej spoločnosti,“ hovorí Eric Nordberg z University of New England. Dodáva, že z modelu ťažia aj energetické firmy: majú prakticky bezplatnú správu porastu pod panelmi, kým farmári neprichádzajú o pôdu. Kombinácia poľnohospodárstva (pasenie) a výroby elektriny je tak nákladovo efektívna aj environmentálne priaznivá, pretože dlhodobo zlepšuje zdravie pôdy.

Austrálsky podnikateľ Ben Wynn (Wynergy), ktorý skúša kombináciu dobytka a soláru, upozorňuje, že úspech je podmienený správnym návrhom. „Musíte navrhnúť farmu tak, aby vedela hostiť zvieratá. Je to ťažké a niekde to ani nejde – panely nemusia sedieť v rastri alebo bola zvolená nevhodná sledovacia infraštruktúra,“ vysvetľuje. Aj preto v Austrálii zatiaľ chýba viac lokálnych dát o prínosoch a rizikách, hoci smerníc pribúda. Štátna agentúra EnergyCo v Novom Južnom Walese financuje prípravu nových odporúčaní, ako solárne farmy navrhovať správne už od začiatku.

Flickr

Čo ukazujú príklady zo sveta

V Európe je „solárne pasenie“ rozšírený roky. Spoločnosť Iberdrola v Portugalsku začala v roku 2023 pásť 300 oviec na fotovoltických farmách; popri udržiavaní porastu hlási aj zníženie rizika požiarov. Vo Veľkej Británii plánujú nasadiť až 4 000 oviec na solárnej farme s rozlohou 1 600 hektárov, pričom modelové výpočty hovoria o úspore približne 5,9 milióna eur na nákladoch za kosenie počas 40 rokov. Popri nižších nákladoch projekty hlásia aj bonus v podobe vyššej kvality a množstva vlny.

Príklady ako Glenrowan West ukazujú, že farmári nemusia voliť medzi energiou a potravinami. Agrivoltaika vracia pastviny do hry, znižuje prevádzkové náklady solárnych parkov a prináša dlhodobé benefity pre pôdu. Model spája tri veci, ktoré spolu bežne nesúvisia: výrobu čistej energie, poľnohospodárstvo a údržbu krajiny. V praxi to znamená menej kosačiek, menej nákladov, zdravšiu pôdu a stabilnejšie farmárske príjmy – a to všetko bez toho, aby solárne parky vytláčali chov či pestovanie.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia