Čínski vedci objavili podivné formy života v hĺbke 9 500 metrov pod hladinou Tichého oceánu. Ich nález doslova prepisuje doterajšie predstavy o tom, kde a ako môže život na Zemi existovať. Tím vedený Čínskou akadémiou vied sa pomocou pilotovaného batyskafu ponoril do hadálnych priekop v severozápadnom Tichomorí, konkrétne do oblastí Kurilsko-kamčatskej a západnej Aleutskej priekopy, kde sa im podarilo zdokumentovať neuveriteľné hlbokomorské ekosystémy. Na tému upozornil portál Interesting Engineering.

Najtajomnejšie miesta Zeme

Miesta, kam sa vedci dostali, sú jednými z najmenej prebádaných častí našej planéty. Ide o tzv. hadálne zóny, teda oblasti v hĺbkach medzi 6 000 a 11 000 metrov, kde sa jedna tektonická platňa podsúva pod druhú. Slnečné svetlo sem nikdy neprenikne a tlak vody je taký extrémny, že by okamžite rozdrvil akýkoľvek povrchový organizmus.

Napriek tomu tu vedci zaznamenali život, a to nie hocijaký. Namiesto fotosyntézy, ktorú využíva väčšina pozemských organizmov, sa tieto bytosti živia chemickou syntézou, teda chemosyntézou. Využívajú energiu z metánu a sulfánu, ktoré unikajú z hlbokých vrstiev morského dna cez geologické poruchy.

IDSSE/CAS

Významný objav

Vedci tu objavili celé kolónie morských červov, lastúrnikov, ale aj baktérií, ktoré na prvý pohľad pripomínali zľadovatené vrstvy. „To, čo sme tam našli, bolo výnimočné,“ uviedol vedúci výskumu Dr. Xiaotong Peng a dodal, že takéto príležitosti skúmať neprebádané časti hlbokého mora sú veľmi zriedkavé.

Najnovší výskum, publikovaný v časopise Nature, tak potvrdzuje predpoklady, že aj tie najnehostinnejšie časti oceánu môžu ukrývať rozmanité a životaschopné ekosystémy. Napokon, práve v tejto oblasti padol aj doterajší rekord v zaznamenaní morského stavovca, predchádzajúci držal sliznatý slimák zachytený v roku 2023 v hĺbke 8 300 metrov pri pobreží Japonska.

Kľúčovým zistením je, že metán v týchto oblastiach pravdepodobne vzniká biologickým rozkladom organických látok v morskom dne, ktorý majú na svedomí mikróby. Vďaka izotopovej analýze vedci potvrdili, že ide o mikrobiálny pôvod plynov, ktoré následne slúžia ako energetický zdroj pre celý potravinový reťazec. To naznačuje, že podobné systémy by mohli byť prítomné aj v ďalších hadálnych priekopách po celom svete, čím sa otvárajú úplne nové možnosti v chápaní života v extrémnych podmienkach.

IDSSE/CAS

Desaťročný program

Dr. Megran Du z Inštitútu pre hlbokomorský výskum a inžinierstvo uviedla, že ďalším cieľom výskumu bude zistiť, akým spôsobom tieto organizmy premieňajú chemické zlúčeniny na energiu a aké mechanizmy im umožňujú prežiť pod takým obrovským tlakom. „Niektorým môže prísť ponor do temnoty strašidelný, no ja vždy povzbudzujem svojich študentov, aby sa pozerali z okna ponorky – ten pohľad dokáže inšpirovať,“ dodala.

Tento výskum je súčasťou medzinárodného projektu Global Hadal Exploration Programme (GHEP), desaťročného výskumného programu zameraného na skúmanie najhlbších častí oceánu pomocou najmodernejšej technológie. Objavy, ktoré sa tu podarilo zachytiť, môžu byť len začiatkom nového porozumenia života v extrémnych podmienkach, ktorý môže viesť aj k identifikácii nových druhov či nečakaných biologických väzieb medzi organizmami a mikroorganizmami žijúcimi na hranici možností prežitia.

Čítajte viac z kategórie: Novinky