Na vrchole kopca v Bolívii, asi 215 kilometrov juhovýchodne od známeho archeologického centra Tiwanaku, sa ukrýva fascinujúci chrám z čias dávno pred príchodom Inkov. Miestni farmári ho nazývajú Palaspata a vďaka výskumnému tímu pod vedením Josého Caprilesa z Penn State University sa teraz do tohto miesta ponárajú aj archeológovia. Odkryli tu pozostatky obrovskej chrámovej stavby, ktorá pravdepodobne patrila záhadnej civilizácii Tiwanaku, jednej z najvplyvnejších spoločností And pred inckou ríšou.

V Bolívii našli stavbu oveľa staršej a záhadnejšej civilizácie

Chrám Palaspata sa nachádza na križovatke troch dôležitých obchodných ciest, čo naznačuje, že nešlo len o náboženské centrum, ale aj o strategický bod kultúry Tiwanaku. Civilizácia sa začala formovať okolo roku 110 nášho letopočtu. Spoločnosť bola postavená na kozmologickom náboženstve, politike a agropastorálnom hospodárstve. Napriek jej zániku približne okolo roku 1000 n. l., teda stáročia predtým, než Inkovia ovládli Andy, zanechala po sebe impozantné architektonické dedičstvo v podobe pyramíd, terasových chrámov a monolitov, najmä v okolí jazera Titicaca.

Capriles upozorňuje, že hoci je známy rozsiahly vplyv Tiwanaku, vedci sa stále sporia o to, do akej miery mali skutočnú kontrolu nad vzdialenejšími regiónmi. Práve Palaspata je preto dôležitým objavom. Ide o jedno z mála terasovitých chrámových sídiel mimo jazerného povodia a zároveň o najvýchodnejší známy bod kultúry Tiwanaku. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Pomocou dronov a fotogrametrie sa výskumníkom podarilo vytvoriť detailnú digitálnu rekonštrukciu chrámu, ktorý mal rozmery približne 125 × 145 metrov. Chrám pozostával z 15 uzavretých priestorov usporiadaných okolo vnútorného nádvoria. Hlavný vchod bol orientovaný na západ, v súlade so slnečnou rovnodennosťou. Tento typ usporiadania je typický pre Tiwanaku. Podobné stavby sa nachádzajú najmä na juhu jazera Titicaca.

José Capriles / Penn State

Archeológovia objavili množstvo artefaktov, ktoré svedčia o každodennom živote obyvateľov chrámu. Medzi nimi boli keramické poháre keru, ktoré slúžili na pitie tradičného kukuričného piva chicha počas poľnohospodárskych osláv, ale aj misy, nádoby a kadidlá. Okrem typickej tiwanakunskej keramiky sa našli aj črepy v štýle Yampara, Tupuraya, Mojocoya a ďalšie. Podľa vedcov to naznačuje intenzívnu výmenu s oblasťami vnútroandských dolín.

Zaujímavé sú aj úlomky keramiky Carangas, kosti tiavovitých zvierat, kúsky tyrkysu a mušľa druhu Oliva peruviana, ktorá pochádza z oblasti Pacifiku. Tieto nálezy potvrdzujú prepojenie s púšťou Atacama a pobrežnými regiónmi. Naznačujú rozsiahlu obchodnú a kultúrnu sieť, ktorá prekračovala geografické hranice.

Capriles vysvetľuje, že v tejto spoločnosti boli ekonomické a politické transakcie často sprostredkované náboženstvom. To vytváralo spoločný jazyk, ktorý umožňoval spoluprácu medzi rôznymi komunitami. „S väčším vhľadom do minulosti tohto starobylého miesta získavame okno do toho, ako ľudia riadili spoluprácu a ako môžeme materiálne vidieť dôkazy o politickej a ekonomickej kontrole,“ hovorí Capriles.

Objav Palaspata tak rozširuje poznanie o geografickom dosahu civilizácie Tiwanaku a zároveň ukazuje, ako kultúra spájala duchovno s praktickými aspektmi života v komplexnom systéme správy, výmeny a moci.

Čítajte viac z kategórie: Novinky