Dezinformácie kvitnú. Len každý štvrtý človek spozná falošnú správu

V nasledujúcom článku boli použité materiály TASR.

Digitálny svet prináša obrovské množstvo informácií, no rovnako aj množstvo tých nepravdivých. Nový prieskum združenia digitálneho priemyslu Bitkom ukazuje, že iba štvrtina používateľov internetu v Nemecku (26 %) si je istá, že dokáže rozpoznať falošné správy, pričom s narastajúcim vekom sebavedomie výrazne klesá. Tieto zistenia publikovala agentúra DPA, na ktorú sa odvoláva TASR.

Rozdiely medzi generáciami sú výrazné. Vo vekovej skupine 16 až 29 rokov sa ako schopných odhaliť nepravdy cíti 32 % opýtaných. Na opačnom konci spektra, medzi ľuďmi vo veku 75 rokov a viac, je to len 7 %. To naznačuje, že aj keď mladší ľudia vyrástli v digitálnom prostredí, ich schopnosti pracovať s informáciami nie sú bezchybné a u starších sú tieto zručnosti ešte zriedkavejšie.

Manipulácia s obrázkami a videami je veľkou výzvou

Ešte slabšie sú výsledky v oblasti vizuálneho obsahu. Len 17 % všetkých respondentov uviedlo, že vie, ako odhaliť, či bol obrázok alebo video zmanipulované. Medzi mladšími do 29 rokov je tento podiel síce vyšší (22 %), no stále veľmi nízky. Medzi ľuďmi nad 75 rokov má potrebné zručnosti len 11 %.

S nástupom technológií ako deepfake a generatívna AI sa schopnosť rozoznať falošný obrazový obsah stáva čoraz dôležitejšou, a práve v tejto oblasti sú Nemci najzraniteľnejší.

Možno ešte znepokojivejší je fakt, že len 44 % používateľov internetu si pred zdieľaním informácie skutočne overí jej pravdivosť. Vo vekovej kategórii 16 až 29 rokov je to o niečo lepšie – 48 %, no ani to nie je väčšina.

Medzi seniormi nad 75 rokov sa informácie pred zdieľaním snaží overiť iba 36 % respondentov. To znamená, že veľká časť populácie šíri obsah, ktorého pravdivosť si vôbec neoverila, čím sa zvyšuje riziko šírenia dezinformácií, či už neúmyselne, alebo z nedostatku vedomostí.

Freepik

Digitálna gramotnosť potrebuje podporu

Výsledky prieskumu realizovaného na vzorke 1003 ľudí vo veku 16 rokov a viac jasne naznačujú, že digitálna gramotnosť a mediálne vzdelávanie zostávajú slabinou naprieč všetkými vekovými skupinami. Hoci mladší ľudia majú mierne vyššiu dôveru vo vlastné schopnosti, ani u nich nejde o vysoké čísla.

Navyše, práve schopnosť rozpoznať zmanipulované vizuály a overovať fakty by mala byť dnes základom pre každého používateľa internetu.

Digitálny svet sa mení rýchlo a hrozby, ako sú hoaxy, fake news či manipulatívne deepfake videá, sú čoraz sofistikovanejšie. Bez základného povedomia a kritického myslenia môže byť dôsledkom nielen zlá informovanosť, ale aj reálny spoločenský dopad, od polarizácie až po ovplyvňovanie volieb.